The house of enchantment

||13.||

(Journee)

Journee ešte nikdy predtým necítila v končatinách toľkú bolesť. Pred "pánom dokonalým," ktorý podľa najnovšieho dokázal aj čarovať, i keď zjavne zatiaľ len oheň, sa však snažila tváriť hrdinsky. Nerada pôsobila krehko ako porcelán, aká v skutočnosti aj bola. A vlastne aj to bolo dôvodom, prečo nakoniec po zmätku, ktorý v nej vyvolali jeho schopnosti,  usúdila, že by so Saberom mala byť zadobre. Sama sa necítila byť v dome v dostatočnom bezpečí, a tak bolo podľa nej veľmi vhodné nájsť si nejakého schopného spojenca. A kto iný by to mal byť, než chalan, s ktorým sem prišla? Tie decká z ostatných skupín poznala o niečo kratšie, a hoci sa jej celkom pozdávala napríklad taká Amanda, zatiaľ nemala veľa príležitostí sa s ňou rozprávať. Nebude od Sabera bočiť. Spojí sa s ním. V dome nutne potrebovala spojencov, niekoho, komu bude môcť viac veriť.

Noha ju bolela, a tak celú noc nedokázala prižmúriť oka. A zrejme by ani bez zranenia nezaspala. Toto nebol jej domov. Toto bolo miesto, kde sa diali zvláštne veci.

V celom dome sa ozývalo chrápanie poniektorých jej rovesníkov. Hoci si určili hliadku, ktorá padla na Fredericka a Becka, Frederick zobral svoju úlohu strážcu natoľko vážne, že namiesto jednej z mnohých postelí v spálniach zaspal dole v salóniku, a Beck? Vedela si ho predstaviť, že si zrejme od strachu šiel kamsi ucvrknúť. Minimálne pochybovala, že sa poctivo prechádza po dome a drží stráž. Nepáčila sa jej celá tá ich chlapčenská ľahostajnosť a sebectvo, a nedokázala byť pokojná ako Zuri, ktorá spala vo vedľajšej posteli akoby bola prišla na svet len dnes.

,,Journee?" ozve sa tichulinký dievčenský hlas.

,,Hm?"

,,Kde si bola?"

Začne jej dochádzať, že hlas patrí Amande.

,,So Saberom sme boli preskúmať dom."

,,Saber, to je ten-?"

,,Ten pekný, čo sem prišiel so mnou, Beckom a Zuri."

,,Ahá. Takže podľa teba je Saber pekný, čo??" začuje v Amandinom hlase čosi veselé, ba až provokatívne.

,,Určite aj podľa teba. Neverím, že nie."

,,Možno. Stretla som sa s priveľa novými tvárami za posledný deň, bude mi ešte nejaký čas trvať, než budem vedieť priradiť všetky tváre k menám, a všetkých si poriadne oťukám."

Celkom blízko seba Journee začuje zašušťanie a zavŕzganie.

,,No a čo ste objavili?"

,,Boli sme v tej miestnosti, ktorá bola zamknutá."

,,Čože? Takže už je odomknutá??"

,,Keď sme odchádzali, tak bola. Neviem, či je aj teraz, ale mala by byť."

,,A čo sa tam ukrývalo?"

,,Trieda. Stoly, stoličky, knihy a tak. A tabuľa, na ktorej bolo napísané Alea iacta est, čo podľa Sabera znamená niečo ako kocky sú hodené."

,,Neviem si predstaviť, čo by to malo znamenať. No musím sa tam ísť pozrieť," Amanda sa postaví z postele a chytí Journee za ruku. ,,Pôjdeš tam so mnou?" nalieha.

,,Nie. Prepáč mi. Mám dojem, že som si pri nočnom výlete so Saberom zlomila nohu."

,,Hííí! To som nevedela, prepáč! Ako sa to stalo?"

,,Keď už nespíte.. memohli by ste v spánku prestať brániť ostatným?" tichý ston prichádza z postele, ktorú si pre seba vybrala Kezia.

,,Kezia, nešla by si so mnou do zamknutej miestnosti?" opýta sa jej Amanda.

,,Ale veď je zamknutá." Kezia je podráždená, ospalá a rozpráva sa s Amandou tónom typu "čo sú to za hlúpe požiadavky?"

,,Už nie je."

,,Ráno múdrejšie večera," Kezia si zívne a ľahostajne zaľahne naspäť do postele.

,,Amanda, možno aj ty najlepšie spravíš, ak to nateraz necháš tak," pokúsi sa jej Journee zabrániť v tom, aby išla niekam sama. Ani v dome, nie len v lese, si nemohli byť ničím istí, a stále bolo lepšie, keď chodili všade aspoň vo dvojiciach, než osve.

,,Ale čo ak vtedy odomknuté viac nebude?"

,,Tak to ti musím povedať, že jediné, o čo prídeš, je pohľad na nábytok, nejaké drobnosti a pohyblivú sochu."

,,Pohyblivú sochu??"

Journee si uvedomí, že jej to nemala vravieť, ak chcela zabrániť tomu, aby tam išla, a aby sa vyhla dlhému vysvetľovaniu. Tentokrát nebolo cesty späť, a tak jej začala rozprávať, ako so Saberom našli sochu dopĺňajúcu im zásoby jedla, a o tom, ako ju nasledovali cez les, až sa nakoniec ocitli v dome a zamknutej miestnosti. Amanda s napätím počúva, a Journee veľmi oceňuje hlavne to, že sa ju nesnaží prerušovať a otázky sa jej začne pýtať až po skončení rozprávania nočnej príhody.

,,Záhada nad záhadu," prehlási Amanda zamyslene. ,,Dúfam len, že naozaj bude ráno múdrejšie večera."

(Hecate Blackwood)

Hecate zúrila. Decká boli múdrejšie, než predpokladala, teda, aspoň v niektorých prípadoch. Dostali sa do triedy skôr, než chcela, aby sa dostali. Zaviedla ich tam Galateia, a Hecate opäť raz oželela, že Galateia nie je normálne mysliacim človekom, ale len očarovanou sochou. Sledovala a počúvala, ako sa Journee a Saber dohadujú, ako sa dostať preč z triedy, a keď začula zmienku o svojich drahých závesoch či zapálení dverí, tak sa rozhodla zakročiť. Odomkla dvere a skôr, než by ju dvojica stihla uzrieť takto predčasne, predtým, ako plánovala, zmizla.

Zajtra, pomyslela si. Ráno bude múdrejšie večera, ako by bola povedala Kezia. Už ráno sa im Hecate chcela predstaviť a oboznámiť ich bližšie so sídlom Blackwoodovcov. V posledných rokoch, keďže v dome žila sama a pohybovala sa prevažne v prízemnej časti a oblasti asi troch izieb, dom zvykla nazývať aj Hecate hall.

Hecate si pripravila šaty, v ktorých si myslela, že bude pôsobiť majestátnym dojmom, ba dokonca pripravila oblečenie aj deťom, keďže mnohé prišli do domu v nočnom úbore alebo v absolútne odsúdeniahodnom outfite.

Začala si nacvičovať svoj príhovor. Chcela, aby všetko bolo dokonalé, a aby pochopili, že kto je v dome hlavnou paňou. Kto bude rozhodovať o ich osude. Kto ich v prípade potreby nechá utopiť v jazere. Bola to práve ona. Hecate Blackwoodová.

________________________________________

Ahojte 😊

Snažím sa nadviazať na môj minuloprázdninový maratón, kedy som v príbehu The dragon princess publikovala jednu časť každý deň, ale hoci sa o to pokúšam, zatiaľ nemám ten pocit, že by sa mi to tieto prázdniny mohlo dariť, zatiaľ som vo fáze, kedy sa v príbehu stále len hľadám, začiatky u mňa bývajú dosť chaotické, než sa rozbehnem a nakoniec som ako "do riti, ja to nechcem ukončiť, neee, ale tak musím, pretože už som všetko poriešila, čo som chcela, aj nechcela" 😀

Túto časť som už poslala mojej naj kamoške, no a tá mi napísala, citujem "Veľké salvy, hry sa začali" 😄

Takže, dámy a páni (ste tu nejakí?) let the game begin 😄😄