The house of enchantment

||19.||

(Frederick)

Frederick ostal ešte veľmi dlho po rozhovore s Octaviou zmätený, až takmer zabudol, že sa chcel ísť pozrieť do tajnej miestnosti. Našťastie, keď sa prechádzal po prízemí domu, ihneď si na to opäť spomenul. Urobil presne tak, ako mu Amanda povedala. Stisol poprsie sochy nachádzajúcej sa uprostred zapratanej, zaprášenej a pavučinami posiatej pivnice. Poprsie vpadlo viac do hrude sochy a pred Frederickom sa začali odrazu v stene objavovať dvere. Hľadel na to celý užasnutý, on by na také čosi nikdy nebol prišiel.

Keď dal ruku dole z poprsia sochy, naspäť sa vysunulo. Fred nazrel dnu. Akonáhle vkročil do miestnosti, tak sa v nej rozhorelo niekoľko fakieľ na stenách. Uprostred miestnosti bola namaľovaná veľká hviezda vkreslená do kružnice. A steny - tak do tých bolo vbudovaných niekoľko desiatok poličiek, pričom v každej z nej sa nachádzala.. časť ľudského tela.

Väčšinou išlo o ľudské hlavy odtrhnuté od tiel, až v pozoruhodne zachovalom stave. Mnohé z nich mali zavreté oči, no tie, čo nemali, tak v ich očiach Frederick uvidel čosi zvláštne, ba priam tajomné. Každá hlava mala na tvári úsmev, zdalo sa, že šlo o úmysel toho, kto sem hlavy umiestnil. Pri všetkých bola malá doska, do ktorej bolo vypálené meno. Prvé meno, ktoré Frederick prečíta, je meno Phonoi. Hlava patrí mužovi s tmavými vlasmi a dlhou koziou briadkou, ktorá je zapletená do malého vrkôčika. Phonoi pôsobí hrôzostrašným dojmom, a nie je to spôsobené iba tým, že mal len hlavu.

Ľudské ruky. Očné buľvy. Ľudské vlasy. Nosy. Uši. Niekoľko kamenných hrobov, nachádzajúcich sa o niečo ďalej od stien. Množstvo dávno dohorených sviec a ďalej nejaké ešte celkom nové. Vo Fredovi výjav spôsoboval hrôzu. Chápal Amandu, že sa sem nechcela vrátiť.

Frederickovi sa spraví nevoľno. Hoci doteraz v sebe držal obsah žalúdka statočne, má pocit, že už viac nedokáže. "No tak, si predsa chlap," vraví si v duchu. Začuje akýsi škrípavý zvuk. Jeden z kameňov prikrývajúcich hroby sa začne odsúvať. Fred ustúpi smerom ku dverám, ale už je neskoro. Z hrobu vyjde akési zaprášené fialovovlasé dievča, skôr už žena. Rozkašle sa.

,,Do čerta! Hlúpy nápad! Prepáč, stará mama, odpočívaj v pokoji."

Všimne si Fredericka, ktorý je ešte stále v šoku, a cúva von z miestnosti. Ibaže žena neváha využiť príležitosť a zastaví ho jediným šikovným chmatom ruky.

,,Pozrime sa! A ktože si ty?"

,,Ja-" netušil, čo povedať, tak veľmi sa obával.

,,Slúžiš matke?" ženino zovretie nepovoľuje. Prudko ho za ruku vtiahne dnu do miestnosti. Popri čakaní na odpoveď sa obzerá okolo seba. ,,Presne toto potrebujem," zamrmle si pre seba žena a z poličky zoberie fľašu, v ktorej vnútri sa nachádza akási tekutina nepeknej, hnedočervenej tekutiny. ,,Hmm? Pýtala som sa ťa na niečo! Čo si onemel?"

,,K-kto je vašou matkou, madam?"

,,Slečna! A osoba, v ktorej dome si, predsa."

,,Hecate???"

Ale veď Hecate tvrdila, že nemá deti.. teda, aspoň sa domnieval, že hovorila pravdu. Jedine že by nie.

,,Tak slúžiš jej alebo nie?"

,,Nie."

,,A čo tu teda robíš? Tiež kradneš?"

,,Nie. Hecate ma uniesla."

,,Á! Matkin rukojemník! Tak ty pôjdeš so mnou. Mohol by si sa mi hodiť."

Žena si ešte zoberie zopár očných búľv v nádobe a prikročí k otvorenému hrobu.

,,Uznávam, cestovanie cez hroby nie je dvakrát pohodlné, ale matka proti mne očarovala všetky dvere, a ty chceš predsa utiecť, no nie? Tak si vyber. Buď ideš, alebo ťa premením na prasa a pošlem hore ako pozdrav."

Frederick nemal veľmi na výber. Okrem toho, v dome nemal nikoho, možno ešte takú Octaviu, ktorá nepochopila, že sa s ňou chcel rozísť. A ak by sa možno porozprával s touto ženou.. tak by ich z domu všetkých oslobodila. Nechcel skončiť premenený na prasa, bolo to jedno z posledných zvierat, ktorými by byť chcel. Preto spolu so ženou vliezol do hrobu jej starej mamy.

(Amanda)

,,To z vás vážne nikto nevie, kde je Frederick?" rozčuľuje sa Octavia. Amanda mala podozrenie, že aj keby to obyvatelia domu vedeli, tak by jej schválne takú informáciu nedali, pretože Octavia bola ten typ človeka, ktorý každému veľmi jednoducho dokázal liezť na nervy, a boli natoľko empatickí, že chceli Fredovi dopriať chvíľku osamote bez tejto energetickej upírky. A vlastne mnohým boli aj Fred či Octavia úplne ukradnutí, pretože sa riadili heslom "čo sa netýka mňa, to ma skrátka nezaujíma."

Amande sa jeho zmiznutie nepozdávalo. Bála sa o Fredericka, a to o to viac, že mu navrhla, nech sa ide pozrieť do tajnej miestnosti. Hrýzlo ju svedomie, a tak sa rozhodla dôkladne prezrieť celý dom, starostlivo sa vyhýbajúca Octavii. Nebála sa jej, len nechcela byť v jej spoločnosti, z ktorej nevyžarovalo nič príjemné. Považovala ju za horenosku, ktorá napriek tomu, že ovládala veci ako ako správne držať šálku pri pití tekutiny z nej, tak si neuvedomovala, že šálka je krehká, a rovnako tak človek a jeho city.

Amanda stisne poprsie sochy. Pripadalo jej to absolútne zvláštne, chytať prsia čo i len soche ženy. Síce aj Amanda mala také, ale.. tieto boli iné. "Čo si to navrávam, vlastne také veľké nemám," pomyslí si v duchu, keď sa pozrie na svoju postavu. Prsia jej vplyvom podvýživy akosi nemali možnosť dorásť do takej veľkosti, akú mala napríklad taká Kezia. O tvare, aký mali tie Kayleighine, už ani nesnívala.

Prekvapí ju a omnoho viac jej spôsobí stav zúfalstva, keď Fredericka nenájde dnu. Zaprisahala sa síce, že do miestnosti viac nevkročí, no bola ochotná spraviť takýto zásah pre nadobudnutie pocitu istoty, že sa jednému chlapcovi nič nestalo jej pričinením.

Amanda spočiatku nevedela, či sa má tešiť z toho, že Freda v tejto miestnosti nenájde, alebo začať viac panikáriť. Rozhodla sa pre to druhé. Čo ak Hecate zistila, že odhalil jednu z jej temných stránok, a tak sa ho zbavila? Čo ak z neho Hecate spravila ďalšiu hlavu do zbierky, alebo mu usekla ruku či vypichla oči a strčila ich do akejsi zaváraninovej fľaše? Čo ak je Fred mŕtvy?

_________________________________________

Ahojte 😇

Nakoľko som v posledných dňoch zaujatá viac čítaním kníh, než písaním vlastných príbehov, tak som veľa nepísala 🙂 Len dnes som prečítala zo 300 stranovú celú knihu, až tak som sa pre jej čítanie nadchla 😄 No ale k písaniu som sa tiež dostala, a rozhodla som sa publikovať časť ešte predtým, než oslávim moju druhú dekádu na tomto svete.. a ehm.. no.. s čokoládou a vínkom hravo predýcham fakt, že starnem 😄😅 (snáď)

Aby som sa dostala k deju, tak Fred mal možnosť v tejto časti povedať "hi, Kirke" 😄 Rozhodla som sa, že dej bude ďaleko zaujímavejší o zápletky, keď v ňom bude vystupovať aj prasacia lady 😂