The house of enchantment

||7.||

(Mabel)

Riečka žblnkotala a bola príjemne osviežujúca, no napriek tomu sa Octavia nechala veľmi dlho presviedčať k tomu, aby sa z nej vôbec napila. Po skúsenosti s fontánou bola veľmi opatrná, dokonca si dávala aj viac pozor na cestu pred sebou, takže už nezakopávala tak často, ako predtým. Síce ich naďalej nesmierne spomaľovala a neustále pri tom frfľala a fňukala, ale Mabel jej vlastne bolo aj ľúto za to, čo sa jej stalo.

,,Rada by som vedela, ako sa vôbec voláš," zdôverí sa Mabel so svojimi myšlienkami nemému chlapcovi. ,,Vieš písať?"

Nemý chlapec iba prikývne. Vedela síce, že ona nedokáže poriadne čítať, ale verila, že z ich skupiny aspoň niekto áno, minimálne taká Octavia, keďže bola z vyššej spoločenskej vrstvy. Mabel, hoci sa o to jej rodičia veľmi snažili, tak sa nikdy nenaučila čítať. Písmenká jej pred očami často preskakovali a mala veľmi veľké ťažkosti so sústredením sa na text, čo sa len ťažko vysvetľovalo jej rodičom. Nechápali to. Nechápali, ako sa môže hodiny snažiť rozšifrovať len jednu jedinú stranu textu. Mabel neznášala čítanie, práve z tohoto dôvodu. Nešlo jej to, nech sa snažila akokoľvek.

,,Pozri. Tu by si nám mohol napísať, ako sa voláš," ukáže na vlhkú pôdu pred sebou a podá nemému chlapcovi do rúk palicu. Chlapec sa usmeje a napíše do pôdy svoje meno. Keď skončí, Mabel sa postaví nad neho a snaží sa to prečítať.

,,Re-warn. Voláš sa Rewarn?"

,,Je to Warren, ty hlupaňa," prehovorí k nej namrzená Octavia a začne si kontrolovať poleptané ruky. Mabel sa zamračí.

,,Prepáč, Warren. Čítanie nie je mojou silnou stránkou," ospravedlní sa chlapcovi, ktorý nad tým len mávne rukou.

,,Si nemým už od narodenia?"

Warren prikývne.

,,To teda musí byť pre teba veľmi ťažké. Vidieť, počuť, cítiť.. a nemôcť sa k tomu slovne vyjadriť."

Chlapec iba mykne ramenom. Za tie roky si zvykol na to, čo mu život nadelil. Mabel premýšľala, či by to dokázala aj ona. Najskôr nie. Svoje ústa zvyčajne využívala naplno. Vždy bola veľmi aktívna a živá. Veľmi rada tancovala. Aj spievala. Nedokázala obsedieť na zadku, chcela žiť, veľa toho v živote vidieť.. pretože toho bolo skutočne veľa a život bol na to prikrátky, aby videla a spoznala z neho tak veľa, ako túžila.

,,Som hladný. Nevideli ste v tejto prekliatej rieke aspoň jednu rybu?" spýta sa Filip. Sotva, čo dopovie slová "prekliata rieka" zdvihne sa z rieky jedna obrovská vlna a Filipa ošplechne, takže teraz pôsobí ako vodník. Filip rozprestrie ruky, aby z neho odkvapkala voda.

,,Tuším nás miestne vody nemajú práve v láske," povie napokon, keď si z košele ako-tak vyžmýka vodu. Až keď Mabel uvidí Filipa v mokrej košeli, tak si uvedomí, že je to vlastne celkom atraktívny mladík. Možno preto, že doteraz sa naňho pozerala len z času na čas a nikdy nie na dlhšie, než na pár sekúnd. Nemal síce veľmi vypracovanú postavu, mal unavené tmavé oči, hnedé vlasy, ktoré boli krátke, na tvári zopár pieh, a pôsobil úplne obyčajným dojmom, ale všetko toto dohromady tvorilo celok, ktorý bol uváženiahodný a Mabel si dovolila tvrdiť, že by si niektoré dievčatá istotne boli dali povedať. Nie všetky, ale ona asi aj áno.

,,Niečo mi o tom hovor," zamrmle Octavia a pokrčí nosom. Mabel sa hnusila, bola na jej vkus až priveľmi rozmaznaná, povýšenecká a protivná. Nechápala, ako s takou osobou niekto dokázal chodiť. Ten chlapec, ktorého celý čas Octavia ospevovala, že ju príde zachrániť.. Mabel by sa mu nedivila, ak by neprišiel a nechal ju jednoducho tu, v lese, snobskú kravu. Komu by len ona mohla chýbať?