V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 3 - Kto je, do pekla, "Katie chyba?

Pôvodný názov: Chapter 3- Who the hell is 'Katie bug?'

Sedela som v kúpeľni a v hlave sa mi preháňali myšlienky.

Čo ak by som ju zabila? Mohlo by mi to prejsť... Áno, len by som jej telo odniesla na farmu a nechala by som prasatá, nech sa nažerú. Zjedia všetko.

Hlupák, si obklopený zločincami. Ak ju zabiješ, oni zabijú teba. Okrem toho, vieš vôbec, kde sme?

Vždy som chcela zomrieť. A bez ohľadu na to, kde som, nemôže to byť príliš ďaleko od domova. Mám peniaze, aby som sa vrátila.

Klamárka.

Pokrútila som hlavou. Pre raz som si celkom ista, že mám pravdu. Zabiť pani by bol hrozný nápad. Neviem, kde som, nehovoriac o tom, že neviem, ako sa dostať von... nech už bolo toto miesto čokoľvek.

Dobre, takže som uväznená na mieste plnom vrahov.

Áno.

So ženou, ktorá nechce nič iné, len ma ošukať.

A ty ju chceš ošukať.

Nie! Nechcem, aby sa ma niekto taký dotýkal!

Psh.

Pozrime sa, ak povieme nie...

Ak poviem nie, bude si robiť, čo chce.

Takže potom bojujem.

A ja sa nechám zviazať buď veľkými mužmi, alebo veľkými reťazami, alebo lanom a nestane sa nič iné, len že skončím s nejakou krutou popáleninou od lana.

Tak ako sa z toho mám dostať!!!

Choď s tým, je to jediná cesta.

Zúrivo som pokrútila hlavou, musel existovať iný spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby som musela vyhovieť takýmto potrebám.

V tele sa mi spustilo malé mravčenie. Pocit, ktorý mám len vtedy, keď sedím na jednom mieste príliš dlho.

Hovno.

"Pohni moje zvieratko, nemám celý deň. Pohni si." Pani zavolala za mnou. Nabádala ma, aby som sa ponáhľala.

Tak, neznášam, keď sa niekto ponáhľa.

ale vedela som, že som tu naozaj strávila priveľa času. Chrbát som mala stuhnutý od sedenia, nepríjemné pálenie v žalúdku mi hovorilo, aby som vstala a pohla sa. Tak som skončila tak rýchlo, ako som len mohla. Keď bolo všetko v poriadku, pomaly som otvorila dvere kúpeľne. Len čo som vystrčila hlavu, padlo na mňa niečo poriadne ťažké. Zakrylo mi to celú hlavu.

Mojou prvou reakciou bolo, že som vydala malý piskot prekvapenia, než som spadla späť do kúpeľne. Len čo som zadkom dopadla na podlahu, do očí sa mi zabodli slzy. Dopadla som naozaj tvrdo.

"Oww, kurva." Zastonala som. Stiahla som si látku z hlavy. Pri pohľade na ňu som zvedavo pokrčila hlavu nabok.

Šaty?

Ach, nieeeee...

V duchu som zastonala..

Takže ona sa chce hrať na skrívačku.. čudesné.

Radšej nech sa jej nepáči tá sračka s DDLG. Nie je na tom nič zlé, len to naozaj nie je moja šálka kávy.

"Čo to má byť?" Spýtala som sa a pozrela som na ňu. Zbadala som šaty hore-dole. Čím dlhšie som sa na ne pozerala... tým boli horšie. Boli modré so vzorom ruží z kamienkov. A keď si už človek myslel, že to nemôže byť horšie, vyzeralo to, akoby to celé pozvracala víla. Trblietky. Všade, už sa stihli usadiť aj na mojich rukách a častiach ramena.