V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 15- Čas vystúpiť.

Pôvodný názov: Chapter 15- Time to get out.

Čoskoro erupcia výstrelov, ktorú som počula, utíchla. Počula som, ako mi v hrudi neustále bije srdce, ktoré netrpezlivo čakalo na návrat mojej pani.

Čas akoby zastal. Ticho, ktoré ma pomaly dusilo. Pozrela som na nehybné dvere. Zbadala som diery po guľkách, ktoré boli navždy vypálené do stien.

Konečne sa dvere otvorili. Oči sa mi rozšírili, nech to bol ktokoľvek, nebudem sa môcť brániť. Nie holými rukami. Bola by som určite mŕtva.

Konečne spoza dverí vykročila pani.

"Si v poriadku?" Spýtala sa zadychčane. Videla som, ako sa jej na čele leskne pot. S úľavou som si vydýchla.

"Som v poriadku? A čo ty? Si v poriadku?" Vstala som spoza pohovky. Nejako vyviazla bez jediného škrabanca.

Ako to, do prdele, dokázala?

TO NIE JE MOŽNÉ, KURVA! Nie len s pištoľou!

Glock, je to Glock 22.

Je to Pištoľ. MALÁ ZBRAŇ. MALÝ DOSAH.

No, ty vieš jednu alebo dve veci. Pôsobivé

Pri pohľade na mňa sa mierne usmiala. "Poď, musíme sa dostať ku Katie. Sídlo je úplne obsadené. Nech sa deje čokoľvek, neopúšťaj ma. Aj keby to malo byť len na chvíľu."

Prikývla som a vykročila k nej.

"Poďme." Prikývla som.

Obe sme vybehli z dverí. Pani išla rýchlym tempom, ale ja som jej dokázala stačiť. Aj keď to bolo trochu namáhavé.

Zahli sme za roh. Stáli tam dvaja muži oblečení v čiernom, zbrane pripravené na streľbu. Mali čierne nepriestrelné vesty, ako aj čierne nákladné nohavice s čiernymi čižmami. Očividne sa snažili o akýsi vzhľad taktickej uniformy. Skôr než stihli čokoľvek povedať, pani zdvihla zbraň. Na hlavni sa červeno rozžiaril tŕňový vzor.

Obočie sa mi zvraštilo, nemohla som si pomôcť, ale sledovala som to s akousi zvrátenou zvedavosťou. Potom stlačila spúšť. Bolo to, akoby práve vystrelil malý kanón. Z hlavne vystrelilo jasné červené svetlo. S jedným hlasným "BUM!! Dvaja muži sa ocitli v plameňoch. Ich čierne taktické uniformy sa im roztavili na koži, keď kričali v agónii. Bolo to ako autonehoda. Nemohla som odtrhnúť pohľad od mužov, ktorí pomaly padali na zem.
Po niekoľkých okamihoch konečne zmĺkli.

"Panebože!" Povedala som s otvorenými ústami. Pani sa ku mne otočila.

"Počuj, viem, že je to hrozné, ale..."

"TO BOLO ÚŽASNÉ!" Prerušila som ju. Očividne ju zaskočilo nadšenie. Videla som, ako jej klesli ústa, aby niečo povedala, ale ona si len vzdychla a mierne sa uškrnula.

Takže môže používať aj mágiu...

To je jediné vysvetlenie.

Takže to znamená, že by sme ju mohli úplne ochromiť.

Ak jej zoberieš kúzlo, vrátim jej ho.

Hm, no, nie tak, ako to viem.

Obe sa opäť vydali chodbou a prešli niekoľko zákrut, aby sa tam dostali. Naše nohy sa rýchlo pohli smerom ku Katinej izbe.

V ceste nám stálo niekoľko prekážok, ale pani dokázala mužov veľmi ľahko odzbrojiť. Vzala pažby útočných pušiek a oboch ich trafila medzi oči. Obaja muži ležali nehybne na podlahe. Predpokladala som, že sú omráčení.

Sú úplne mŕtvi.

Možno, koho to zaujíma?

Krátko po tom, čo sme narazili na skupiny mužov, sme sa konečne dostali do Katinej spálne. Telá paničkiných mužov boli roztrúsené okolo jej dverí. Na bosých nohách som cítila studenú špliechajúcu krv. Nemohla som si pomôcť, ale zachvela som sa. Vždy som neznášala šliapať na mokrý koberec. Položila som ruku na kľučku a pomaly som ňou otáčala.

Pani mi pomohla zatlačiť dvere, snažila sa dostať dovnútra rýchlejšie.

Katie vyskočila, keď sme si razili cestu dverami. Jej oči sa rozšírili od paniky, potom sa jej napokon uľavilo.

"Ježiš..." Vzdychla si. Na zemi som si všimla, že sa okolo nej hromadí krv. Ruku mala položenú na stehne. Krv jej unikala cez prsty. Do nohy sa jej zabodla zablúdená guľka z prestrelky vonku. Pani na zlomok sekundy odišla do kúpeľne a vyšla s lekárskou gázou.

"Za toto, kurva, zaplatia..." Paní zavrčala, keď Katie sťahovala ruku z rany. Začala ju pevne ovíjať. uistila sa, že je úplne zakrytá. Už som videla, ako cez biele obväzy presakuje červená bodka.

Milujem, ako majú vždy niečo vhodne umiestnené. Zbrane, zdravotnícke potreby.

Nuž, na takéto situácie treba byť vždy pripravený

Normálni ľudia nie.

A preto normálni ľudia nevlastnia zbrane, však?

"Pani, kto si myslíte, že by mohol...?"

Pani si vzdychla a pokrútila hlavou.

"Podľa uniforiem a počtu mužov tuším, kto to je. Teraz na to nemáme čas, musíme ísť." Pani natiahla ruku ku Katie. Ktorú červenovláska s radosťou prijala.

Pani zdvihla Katie z podlahy. Katie nohu zdvihla tak, aby sa jej noha nedotýkala zeme. Pani ju potom objala jednou rukou. Obe kráčali k stene. Pani dvakrát zaklopala na stenu. Chvíľu sa nič nedialo. Zdvihla som na obe obočie. Potom sa stena začala triasť. Zatriasla sa dosť silno, potom sa začala dvíhať.

"Tá prekliata vec starne... už ju však nebudem potrebovať." Pani zamrmlala. Keď sa stena zdvihla, odkryla sa tmavá tajná chodba. Steny a podlaha boli celé z hladkého betónu.

To je kurva úžasné

Áno, naozaj normálne.

To je dobre, inak by sme sa odtiaľ nedostali.

Pani vytiahla telefón a dala mi ho.

"Zapni baterku, aby sme videli." Prikázala a otočila sa späť k červenému tlačidlu. Stlačila ho a potom sa stena začala vracať späť.

Urobila som, čo mi povedala. Už ju odomkla, tak som potiahla prstom nadol a ťukla na tlačidlo baterky. Stačilo to na osvetlenie takmer celého priestoru. Bola to rovná a úzka cesta, takže nebola možnosť zablúdiť. Viedla som cestu, s pani a Katie za mnou. Ako sme kráčali, počula som, ako Katie z úst uniká jemné chrčanie námahy z kulhania na jednu nohu.

Hoci pani bola pomalšia, pretože Katie ju zaťažovala.

Uf, len ju nechajte.

Nenávidíš nesprávnu osobu.

Nenávidím Katie ako takú. Len si myslím, že je zbytočná a mala by odísť.

Mohla povedať to isté, keď si nám zranila rameno. Ale kto ti to zaplátal? ONA. Zachránila ti zadok pred smrťou zo šoku. A okrem toho, nebojíš sa, že budeš pre pani úplne zbytočná kvôli tomu istému? Aby nás... nezabila?

Dosť skoro po ceste presvitalo nové svetlo. Konečne sme sa dostali na koniec. Keď sme už boli vonku, stála tam limuzína. Zo strany vodiča vyskočil muž a otvoril nám dvere. Bez rozmýšľania som rýchlo naskočila dovnútra. Pani a Katie neboli ďaleko za mnou. Keď už boli v aute, dvere sa rýchlo zavreli. Vodič sa vrátil k volantu a my sme vyrazili. Keď sme sa ocitli vo vnútri, pani si s úľavou vydýchla.

"Som rada, že ste vy dve v poriadku... z väčšej časti." Povedala a pozrela na Katie.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby