V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 6 - Som ako Ashley, ale viac milujúca

Pôvodný názov: Chapter 6 - I'm like Ashley, but more loving

Katie sa na mňa pozrela, zmätená mojimi slovami.
"Tak prečo si povedala, že sa voláš Ashley? Klamala si?" Pomaly sa spýtala. V odpovedi som pokrútila hlavou a stále som sa tlačila zo zeme. Pomaly som sa postavila. Chvíľu som sa potkýnala dozadu na nohy. Bolesť v ramene ma teraz trápila najmenej. Namiesto toho som celé telo cítila ako jednu obrovskú modrinu.

Bolesť ma aj tak nikdy netrápila.

Katie sa ponáhľala, aby mi pomohla vstať.
"Mám to. Nie som slabá." Upokojovala som ju. Napriek tomu ma vražedne chytila za ruku. Pomaly ustupovala a pozorne ma sledovala.

"Dobre.." Povedala potichu. Obaja sme sa začali vracať do sídla.

Čoskoro sme boli späť. Červeno-čierny motív vynikal v celom sídle. Predpokladala som, že je to tak preto, lebo to bola pani obľúbená farebná kombinácia. Katie ma zaviedla do bielej miestnosti. Vôňa lekárskej ordinácie bola preplnená. Bol tam jeden z tých lekárskych stolov, na ktorých sa sedelo, keď vás vyšetrovali. Predpokladala som, že je určený pre zbojníkov, ktorí sa zranili a na ktorých hlavu bola prípadne vypísaná odmena. Alebo sa jednoducho nemohli ukázať tam, kde by sa mohli zdržiavať úrady.

Katie sa ku mne otočila a potľapkala po sedadle, aby som si sadla. Tak som to urobila. Musela som si vyzliecť tričko, aby sa mohla lepšie dostať k rane. Pozorovala som nižšiu ženu za mnou, ako vyťahuje ihlu a niť. Vzdychla som si, lebo som vedela, čo bude nasledovať. Cítila som, ako mi ihla jemne prešla cez kožu, keď ma začala zašívať. Silno som zovrela čeľusť a snažila som sa, aby ma ihla nebolela. Ak som niečo na tomto svete nenávidela viac ako čokoľvek iné, tak to bola práve zasraná ihla. Trochu som sa nepohodlne pohla, keď pokračovali.

"Nikdy si mi neodpovedala na moju predchádzajúcu otázku." Upozornila ma Katie. V odpovedi som pokrčila plecami.
"Čo na tom, kurva, záleží?" Odpovedala som. Moje slová boli ostré, ako som hovorila. Cítila som, ako sa červenovláska napína, keď mi pomáhala. Počula som, ako hlasno vydýchla, kým mi hrubo vpichla ihlu do kože, čo spôsobilo, že som vydala malý výkrik bolesti. "Vieš, nemusím to robiť pre teba, som milá."

Na jej odpoveď som si povzdychla.
"Si otravná," zamrmlala som si potichu pod nosom. "ODPOVEDZ NA OTÁZKU!" Katie prikázala a buchla päsťami vedľa mňa.

Nemohla som si pomôcť a usmiala som sa sama na seba.

Teraz nastane skutočná skúška.

"Kľud, pokoj." Zavrčala som, keď som sa dostala ku Katie. Opatrne ma sledovala, keď som sa k nej priblížila. Ustúpila a oboma rukami sa teraz opierala o lekársky stôl, keď stála tvárou ku mne. "Ashley, ja..." Položila som jej prst na pery a prerušila ju. Skúmala som jej tvár, keď sa mi pery sformovali do jemného úsmevu.

"Už som ti to povedala. Je to Sarah." Položila som ruky po oboch jej stranách, aby som si bola istá, že mi nemôže uniknúť.
"Dobre, Sarah. Prečo si zrazu Sarah?" Opatrne sa spýtala. Počula som, ako začala nervozitou ťažšie dýchať. "No po prvé. Ashley je stále tu... Ja som len jej druhá stránka. Ako napríklad,
spolubývajúca. Len sa delím o telo na rozdiel od izby. Ashley bola v poslednom čase pod veľkým stresom." Zašepkala som jej do ucha, takmer zvodne.

Cítila som, ako sa Katieino telo v reakcii zachvelo.
"V extrémnych situáciách mám tendenciu preberať kontrolu. V tejto novej situácii si počínala dobre, ale nastal čas, aby som vyšla von. Snažila som sa vyjsť von, ale ona ma rada potláča." Vzdychla som si.

"Môžem povedať niekoľko nepekných vecí, ktoré ju dostanú do problémov. To sa jej na mne nepáči. Ale pomáham jej podľahnúť jej túžbam." Presunula som ruky na Katieine boky.
"No, asi by sa dalo povedať, že som ako Ashley, ale oveľa láskavejšia."

Pritiahla som si ju bližšie k sebe. Počula som, ako zalapala po dychu, keď sa moje ruky čoskoro dostali až k jej tričku. "Sarah..." Katie sa nadýchla. Ľahko ju premohol chtíč.

Štetka. Vedela som to.

Moje pery sa držali blízko jej. Zavrela oči, akoby čakala, že urobím posledný krok. Jednoducho som sa uškrnula a odsunula sa.

"Ale nie. Nie, nie, nie, kurva!" Počula som, ako muž zaklial, keď vošiel do lekárskej miestnosti. Katie sa naňho pozrela.

"Zasraný debil!" Zakričala. Rýchlo sa pretlačila popri mne k tomu veľkému mužovi. Svetlé vlasy mal rozstrapatené, očividne sa bál.

"Je mi to ľúto! Prosím len, nehovorte pani Raven, že som nemohla."

"AKO TO MÁM, DO PRDELE, SKRYŤ!" vykríkla a ukázala na moje zranené ruky.

Mužove ústa sa pohli, aby niečo povedal, ale nič z nich nevychádzalo.

"Pretože ty si sa niekde flákal len s bohvie kým, Ashley a mňa napadli! Takmer sme zomreli, SMITH! a kde sú, dočerta, ostatní strážcovia? Nehovor mi, že sa zasa všetci opíjate v herni! Po koľký raz, do prdele..." Katin hašterivý hlas sa mi pomaly vylaďoval z mozgu. Muž prehovoril, ale nepočula som, čo hovorí. Rozprával rukami, jeho konanie bolo šialené, keď sa hádali sem a tam. Vzdychla som si, nechcela som sa tým zaoberať. Schmatla som si tričko a vybrala sa von z miestnosti.

Boli takí zaneprázdnení hádkou, že si to nikto z nich nevšimol.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby