V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 29- Bez dychu

Pôvodný názov: Breathless

Než som sa spamätala, uplynula hodina. Ležala som v náručí pani a v pozadí jemne hrala hudba. Cítila som vibrácie každého úderu, čo mi prinášalo ešte lepší zážitok.

Pani mi prechádzala nechtami hore a dole po rukách. Bolo to ako veľmi jemná masáž. Na hrudi som cítila teplo, na čo som nebola zvyknutá. Namiesto prázdnoty a smútku a väčšinou aj otupenosti tu konečne bolo niečo, čo to všetko nahradilo.

Pozorovala som ju, oči mala zatvorené. Počula som, ako ticho dýcha. Mohla som povedať, že si práve užíva túto chvíľu, užíva si okamih, ktorý sme spolu zdieľali.

Ani ja som nechcela tú chvíľu pokaziť, a tak som sa k nej pritúlila.

Stále je pre mňa záhadou... viete o nej niečo? To, čo neviem ja?

No, mohla by som ti to povedať, ale môj honorár je pre teba príliš vysoký.

Ty si ja. Ako mi, do čerta, chcete účtovať?

Musíš vystúpiť. Nepoviem ani slovo, kým to neurobíš.

Čo to, kurva, je?

Si celá posratá. Fakt mi to ničí náladu. Najmä po tom, čo si videla, ako milenku takmer zabili, a potom ju takmer vymohla zlá suka...., jednoducho musíš vypadnúť. A navyše milenky dráždenie ničomu nepomáha. Obyčajný! Jednoducho to urob! Ty ma tu modrú guľu!

Ughh.

Našťastie som o tom dlho nerozmýšľala.

"AHOJ!" Jessyho hlas sa vydriapal z druhej strany miestnosti.

"Čo, do prdele, chceš? Nemám čas." Pani zastonala.

"Aj keď chceš celý deň leňošiť so svojimi milými zvieratkami, máme prácu, šéfe." Nevidela som ju, ale počula som, ako netrpezlivo poklepáva nohou.

"Miláčik, preto si tu. Zvládni to sama." Pani jej prikázala odísť.

"Aj keď by som chcela, toto si vyžaduje tvoju... osobitnú pozornosť." V jej tóne bolo čosi zvláštne. Nedokázala som to presne pomenovať, ale zdalo sa mi to....Flirty?

To nie je možné...

Prečo nie? Pani JE predsa dosť sexi. Sakra, to už ani nemôžeš poprieť.

Môžem a budem.

Aha, akoby si práve nemala v úmysle uvažovať o tom, že ju budeš šukať.

Len preto, že o nej chcem informácie.

Keby si sa naozaj chcela vyvliecť z jej šukania, jednoducho by si sa opýtala.

"Prosím, Raven. Sama to nezvládnem."

Pani sa zastavila a pozrela na ňu. Na jej tvári bolo vidieť nespokojnosť.

"Dobre." Odpovedala prísne. Jej hlas mi vyvolával bodky úzkosti v chrbte.

Chvíľu sa na seba pozerali. Posunula som sa a snažila som sa v napätej atmosfére cítiť pohodlne.

"To je v poriadku, pani... budem tu, keď sa vrátite." Konečne som prehovorila. Pohrávala som si s palcami a čakala, kým sa výbušná atmosféra rozptýli.

Pani sa zhlboka nadýchla. Vypustila s ním časť hnevu.

"A dovolíš mi, aby som sa s tebou opäť maznala?"

Prikývla som.

"Len ťa prosím, nehnevaj sa a nezačni kričať," odpovedala som jej.

"Preto si poddajná?"