V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 27- Oh prosím

Pôvodný názov: Oh please.

Netrvalo dlho, kým sme všetci odpadli. Chúlila som sa k Pani, jej teplo ma ožarovalo až do srdca. Keď som bola pekne pritúlená, takmer okamžite som zaspala.

Skôr než som sa nazdala, opäť som vnímala okolie. Moje zmysly sa zaostrovali, posteľ, v ktorej som ležala, bola horúca ako plameň.

Pohla som sa, aby som odkopla nejakú prikrývku. Po chvíli mi však bola opäť zima.

Rozhodla som sa, že bude lepšie mať jednu nohu vonku a druhú vnútri. Takto som zvyčajne spávala, aspoň v posteli pani.

Cítila som váhu jej ruky, ktorá ma objímala a držala ma pri sebe. Cítila som, ako sa jej dvíha a klesá hruď, ako pomaly dýcha, stále spiac.

Nechala som oči otvorené, pozrela som sa von malým oknom.

Obloha bola tmavá, asi bola opäť noc, keď viem, ako sa všetko zbehlo. Všetci sme boli vyčerpaní, potrebovali sme rozsiahly odpočinok.

Pozrela som sa na Katie, bola v plnom kokóne prikrývky, okolo nej sa ovinula aj jedna z paničkiných rúk.

Počula som, ako Katie vydýchla, keď sa jej ruka zdvihla, aby sa poškrabkala na mieste, kde jej vlasy spočívali na líci.

Čoskoro otvorila aj oči a na chvíľu sa na mňa pozrela. V miestnosti bola tma, ale moje oči sa prispôsobili natoľko, aby som v tme videla.

Obaja sme tam ležali a nemali sme energiu na to, aby sme sa pohli alebo sa rozprávali. Len sme si užívali ticho v spoločnosti tej druhej.

Moje telo bolo úplne uvoľnené. Všetky moje končatiny boli nesmierne ťažké. Akoby sa do nich pridali ďalšie závažia. Zaujímalo by ma, či sa Katie cítila rovnako.

Onedlho som pocítila, ako pani vyskočila. Mierne sa posadila a rozhliadla sa po miestnosti. Zívla a potom si položila hlavu späť a uvoľnene sa zababušila do postele.

"Dievčatá, zobudili ste sa?" Pani sa ospalo spýtala.

"Som." Katie ticho zastonala.

"Nie som," zašepkala som obom. Opäť som zavrela oči a nechala sa opäť unášať spánkom.

Tentoraz, keď som sa prebudila, mi do tváre svietilo slnko. Prikryla som si tvár dekou a nechala som sa uvoľnene vložiť do postele.

Stále bolo teplo, napriek tomu, že som sa už netúlila k milenke.
Na posteli nebola absolútne žiadna váha. Zostala som na nej len ja.

Namiesto toho, ako som tam ležala s tvárou zaborenou do prikrývky, som cítila vôňu mydla. Na chvíľu som sa prestala sústrediť. Pomaly som si začala viac uvedomovať svoje okolie. Viac, bdela som. Z kúpeľne som počula syčanie sprchy.

Ale aj cez zvuk sprchy sa predieralo malé zakňučanie.
Potom ďalšie, potom ďalšie.

Čoskoro sa z malého kňučania stalo jemné stonanie. To ma prinútilo otvoriť oči, obraz toho, čo sa dialo, mi prebehol cez oči ako film.

Cítila som, ako sa mi tvár zohrieva, keď si to môj mozog stále predstavoval.

"Kurva, pani, to je také dobré." Katie zastonala. "Uškrť ma, prosím, kurva, uškrť ma!" Počula som ju prosiť.

"Presne tak, ty zasraná dievka, vezmi si to." Pani zavrčala. Keď som ich počúvala, rozohrialo sa mi telo.

A ty ma nazývaš zvrhlíkom?

Nie som úchyl.

Vzrušuje ťa, keď počúvaš, ako súložia.

Áno, a? Ty si ten, kto mi to, kurva, urobil s mojím telom. Pamätám si, že keby som sa predtým ocitla v takejto situácii, nestalo by sa mi nič iné, len číre rozpaky!