V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 25- Bezchybné

Pôvodný názov: Flawless

Pohľad Raven

Moja výdrž sa mi vrátila, a nielen to, vrátila sa mi desaťkrát viac ako predtým.

Pozrela som na svojho malého maznáčika, ktorý stál vedľa mňa. Keď som sa na ňu pozrela, nemohla som si pomôcť a usmiala som sa. Správala sa statočne a odvážne. Ale čo bolo dôležitejšie, cítila som, že si ma vybrala. Teraz však bola vo väčšom nebezpečenstve ako kedykoľvek predtým.

Rukou som urobila pohyb a prikázala ľadu pod ňou, aby sa postavil.
Zem sa zatriasla, kým sa zdvihla a vytvorila ochrannú stenu.

"Zostaň za touto stenou a nehýb sa. Aspoň raz ma, prosím, počúvaj." Rozkázala som jej, nedávajúc jej na výber.

Pozrela na mňa, jej tmavomodré oči sa na mňa zahľadeli.

"Len... nezomieraj. Nechcem byť jej." Odpovedala mi. Prikývla som jej.

Obzrela som sa na Eis, jej ľadové oštepy sa vznášali vo vzduchu a mierili na nás.
V priebehu okamihu sa na nás vrhli.

Zhlboka som sa nadýchla a nechala som novoobjavenú energiu hromadiť vo vzduchu, kým sa vzduch okolo mňa rozhorúči. Predo mnou sa vytvoril štít z plameňov, ktorý roztopil všetky ľadové oštepy. Stena z ľadu, ktorú som vytvorila, chránila Ashley lepšie, ako som si myslela. Zasekli sa, ale nie ďaleko.

"Prosím! Takže sa ti vrátila energia. Veľký skurvený hurhaj!" Zafučala, zachytila som v jej tóne frustráciu. S mojou energiou späť a jej vyčerpanou energiou som mala teraz navrch.

Ohnivý štít, ktorý som si postavila pred seba, som na ňu vrhla ako obrovskú ohnivú guľu. Videla som len, ako Eis zdvihla ruky, kým vzduch naplnila para. Bola hustá a ja som cez ňu nevidela. Rýchlo sa však rozptýlila.

Eis si pred seba postavila ľadovú stenu, ale bola v nej veľká diera. Už z diaľky som videla, ako lapá po dychu. Úplne sa prepálila cez ľadovú stenu a zasiahla ju. Videla som, ako sa jej z kože odlupujú úlomky ľadového brnenia.

"Verdammte Schlampe, ich werde deinen Kopf haben." Eis zafučala, jej modré oči sa na mňa zúžili. (Prekliata mrcha, budem mať tvoju hlavu.)

"Du kannst es versuchen." Odpovedala som jej.

(Môžeš to skúsiť.)

S tým sa Eis vrhla dopredu. V rukách jej blčal ľadový oheň. Vystrelila na mňa hustý lúč, ktorý som dokázala mávnutím ruky odvrátiť. Lúč rýchlo zmizol v pare.

Zem podo mnou sa stávala ešte kĺzavejšou ako predtým, pretože sa začala topiť. Moje oblečenie už začalo schnúť, teraz ma nechávalo len mierne vlhkú.

Vykročila som dopredu, pretože oheň okolo mňa rástol. Pri mojich nohách sa začala tvoriť kaluž, pretože hladina vody začala stúpať od tepla.

Eis sa ma začala pokúšať udrieť, ale ja som jej chytila ruky a zablokovala ju. Vtedy ma chytila za ruky.

"TOTO. KONIEC. TERAZ!" Kričala mi do tváre. Za niečo ma držala na mieste a počula som šuchot hrotov, ktoré predtým zasadila do zeme. Zväčšovali sa a hadili sa ku mne. Oči sa mi rozšírili, pokúsila som sa ju striasť, ale ukázalo sa to ako ťažké.

"Nechaj. PUSTITE MA!" Zakričala som skôr, ako mi z rúk vyšľahol oheň, ktorý Eis odhodil o pár metrov dozadu. Práve keď sa ma chystali prebodnúť hroty, podarilo sa mi prikrčiť. Vystrela som k nemu ruky, horúci lúč ohňa sa teraz sústredil na ľadové hroty a účinne ich roztavil.

Potom som namierila ruku na Eisa, červené gule sa začali vznášať okolo mňa a do stredu mojej dlane sa sformovali do väčšej horúcej žeravej gule. Keď bola veľká ako moje telo, poslala som ju na Eis, keď letela bližšie k nej, z gule vyleteli hroty. Zasiahla ju priamo do brucha, čo spôsobilo, že odletela dozadu a zaryla sa priamo do ľadových stien.