V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 21 - Bozk a make up.

Pôvodný názov: Chapter 21- Kiss and Make up.

"Čo?" Spýtala som sa, aby som sa uistila, že mi jej hlas správne prešiel okolo uší.

"Povedala som nie." Zopakovala to. Pozrela na mňa, jej zelené oči mali vážny výraz. Pohľad, ktorý som ju videla používať len pri Ashley.

Prekrížila som si ruky a pozrela na ňu, keď mi pohľad opätovala. Zdvihla ruku a odstrčila ma.

"Prečo?" Spýtala som sa. "To ti zrazu nie som dosť dobrá?" Pokračovala som, pomaly sa mi pod kožou usádzalo podráždenie.

Hovorila som ti, že je na nič.

Musí na to byť dobrý dôvod.

"Ach, Sarah, moje sladké dievčatko..." Hlas pani bol jemný a sladký, keď sa natiahla, aby ma pohladila po líci. Na chvíľu sa mi zahľadela do očí. Najprv boli jemné, ale pomaly tvrdli.

"Dala som ti rozkaz a ty ho poslúchneš." Jej hlas bol prísny. Vzdychla som si v miernom rozčarovaní. V hrudi som cítila mierne pichnutie hnevu.

Ak poslúchnem, vysvetlenie dostanem neskôr.

Alebo ti povie, že ti do toho nič nie je.

To neviem... mám istý pocit...

Vstala som a odišla do zadnej miestnosti. Už som nemala chuť byť v tejto oblasti. V hrudi som cítila istú ťažobu. Takú, ktorú som sa rozhodla nepriznať si. Vzala som diaľkový ovládač a zapla som televíziu, pričom som sedela v kresle.

Bolo ticho. Lietadlo mi pod nohami ticho hučalo, zatiaľ čo som sledovala televíziu. Hlasy hercov a herečiek boli to jediné, čo preťalo jemné šumenie.

Položila som si hlavu na ruku a nechala som sa na chvíľu uniesť.

Televízny program, ktorý som sledovala, ma naozaj začínal baviť. Kriminálka ma vždy vťahovala svojou tajomnosťou. Nikdy ma neprestala zamestnávať.

Sledovala som epizódu za epizódou, sediac so skríženými nohami v kresle.

Nakoniec som za sebou počula približujúce sa kroky. Ignorovala som ich a snažila som sa sústrediť na seriál. Počula som, ako sa zastavili kúsok od priestoru, v ktorom som sa nachádzala. Cítila som ich za sebou. Energia bola pokojná a uvoľnená. Ak som sa dostatočne započúvala, stále som počula, ako Katie drieme, takže to nebola ona. Zostávala nám teda už len jedna možnosť.

"Už si sa prepla späť?" Spýtala sa.

"Nie. Nemôžem sa prepnúť na vôľu." Odpovedala som rýchlo.

Počula som, ako sa približuje, nebolo to tak, že by som jej mohla zabrániť, aby sem prišla. Vlastne malá časť môjho ja ju chcela tiež. Viac než čokoľvek iné som chcela vedieť, prečo sa po prvýkrát za posledné obdobie cítim... Nechcená.

"Hneváš sa na mňa, môj miláčik?" Jemný hlas pani mi príjemne zaznel v ušiach. Napriek tomu som sa ani nepohla. Vyskočila som, keď ma jej jemná ruka začala hladiť po pleciach.
"Podelili sme sa s tebou o našu minulosť. Vieš, aké je to ťažké? Ashley sa s tebou dokonca podelila. Napriek tomu nás od seba odstrkuješ, keď Ťa potrebujeme! Takže áno, nepotešilo ma to!" Povedala som jej to. Prekrížila som si ruky, keď som sa otočila a pozrela na ňu. Jej červené pery sa zvlnili do úsmevu. Rýchlo som od nej odvrátila zrak, skôr než ma stihla vtiahnuť do seba.

"Sarah, poď so mnou." Pani mi prikázala, keď sa vrátila do svojho priestoru. Pomaly som vstala, neponáhľala som sa ísť k nej.

Pomaly som prešla k nej, jej smaragdové oči sledovali každý môj pohyb. Sadla som si vedľa nej, prekrížila som si ruky a nespúšťala z nej oči. Už som vedela, že sa pokúša kontrolovať škody, ale čo sa týka dôvodu, veľa som z nej nedostala. Hoci keď sa mi pozrela do očí, zahryzla som si do pery a pohľad jej opätovala.

"Ešte stále sa na mňa hneváš?" Spýtala sa ticho.

"Myslíš si, že sa môžeš... mihnúť pekným úsmevom... a pozerať na mňa krásnymi očami..." Na chvíľu som stratila prehľad o tom, čo som chcela povedať. Potriasla som hlavou a sústredila sa na širší obraz.

"Tentoraz nie!" Povedala som pevne. "Tebe aj Katie som ukázala emócie. Nikdy neprejavujem emócie!" Odfúkla som si.

Pani na to len prikývla.

"Rozumiem..."
"Nie! Ty nerozumieš! Ukázala som stránku, ktorú nikto nikdy, do prdele, neuvidí! Čo je ešte horšie, dokazuješ tým Ashleyin názor, prečo ťa NEMUSÍME mať radi!" Pomaly som začala zvyšovať hlas. Hnev, ktorý sa pomaly stupňoval, spôsoboval, že bolo čoraz ťažšie robiť dobré rozhodnutia. Nevedela som, prečo sa tak cítim - alebo prečo mi na tom záleží. Chcela som sa len cítiť dobre.

Počula som, ako sa pani ľahko uchechtla. Tvár mi pravdepodobne sčervenala, prečo ma to zaujíma? Nikdy nedávam najavo svoje pocity. Práve preto nechytám city - ani sa nesnažím robiť nič, čo zahŕňa city.

"Upokoj sa, láska moja." Pani mi zavrčala do ucha, keď si ma pritiahla k sebe.

"Musela som si urobiť nejakú prácu. Nemohla som to urobiť, keď vedľa mňa ležala krásna žena." Cítila som, ako ma jej dych šteklí v uchu. Zahryzla som si do pery a vydala zo seba malý povzdych.

"Prečo si mi to nepovedala hneď na začiatku?" Povedala som to tesne nad šepotom. Raven pokrčila plecami a vzdychla si.

"Je mi to ľúto, nezvládla som tú situáciu správne." Priznala sa. Cítila som sa stokrát lepšie, keď som ju počula to povedať.

Ospravedlnila sa. Teraz už nie je taká zlá, však?
Len preto, že ma do tej situácie zatiahla.

Priblížila som sa k svojej milenke, ako som len mohla. Jej pevné ruky ma objali, pohodlne som si ľahla na jej plece. Obe sme ležali pohodlne pritúlené jedna k druhej. Občas som cítila, ako mi na čele necháva ľahké bozky, usmiala som sa zakaždým, keď som ich pocítila. Chvíľu sme tak zostali vo vzájomnej prítomnosti. Začínala som zaspávať, keď sa lietadlo prudko zatriaslo.

Vyskočila som, srdce akoby sa mi rozbúšilo. Zúrivo som sa obzerala okolo seba. Pani ma opäť stiahla k sebe.
"Neboj sa, to sú len nejaké turbulencie. Ľahni si ku mne, chrysó mou." Pani povedala ospalo. Zostala som nehybne stáť a snažila som sa upokojiť svoje búšiace srdce.

"Si si istá?" Znepokojene som sa spýtala. V lietadle som ešte nebola a bola som si istá, že vo vzduchu by sa nemali takto triasť.

"Áno, som si istá. Už som to robila veľa ráz. Moji rodičia vždy lietali sem a tam medzi týmto miestom a Gréckom. Polovicu času som chodila s nimi." Povedala a potiahla ma za ruku. Ľahla som si späť, hoci som bola stále v pohotovostnom režime. Mala som veľmi nepríjemný pocit.

Po dlhšom čase som sa konečne upokojila.

Mala pravdu... bola to len malá turbulencia.

Strašidelné ako peklo. Mali sme ísť na plavbu.

Konečne som zavrela oči, opäť ma objali milenkine ruky. Cítila som, ako sa moje telo uvoľňuje do jej, keď som zaspávala.

Len o chvíľu neskôr došlo k ďalšiemu prudkému otrasu. Ten prvý ma prebudil a potom prišiel ďalší, väčší.

Tentoraz sme obe s milenkou vyskočili.

"Čo sa to, do prdele, deje? Jack!?" Pani zakričala.

"Sadnite si na svoje miesta a zapnite si bezpečnostné pásy!" Jessy zakričala a vtrhla do dverí, ktoré nás oddeľovali od kokpitu.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby