V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 14 - No to sa stalo.

Pôvodný názov: Chapter 14- Well That Happened.

Vystrelila som a obočie som si skrivila obavami.

"Čože? Prečo? Boli to dobrí rodičia, takže... čo to má byť?"

To je v poriadku, všetci robíme chyby. Niekedy je chybou šukanie s darebákom.

Som si istá, že existuje úplne dobrý dôvod, prečo zabila svojich rodičov.

Pani prikývla.

"Áno, boli to naozaj dobrí rodičia. Boli to aj naozaj bohatí rodičia. Nechcelo sa mi ísť na vysokú školu, ale aj tak som chcela žiť luxusným životným štýlom. Tak som ich zabila. Stačilo trochu kyanidu sem a tam a zrazu som bola milionárka."

Aký skvelý dôvod.

Sklapni.

Vzdychla som si, lebo som vedela, že je to hrozný dôvod. Ale aj tak na tom muselo niečo byť. Niečo, čo sme jednoducho nezachytili. Možno sa cítila zle? Pochybujem o tom. Reč jej tela nevykazovala žiadne známky ani náznaky ľútosti. Nemohla som si pomôcť a pýtala som sa, či je schopná lásky? Nie to, že som sa do nej zaľúbila. Samozrejme, že som sa nezamilovala. Bola pre mňa len peknou pastvou pre oči.

Je schopná dať Katie rovnakú dávku lásky, aká sa dáva jej?

Pochybujem.

Kým som bola ovinutá v náručí tejto ženy, nemohla som si pomôcť a pohltili ma myšlienky. Jediný dôvod, prečo sme tu boli, bol amulet. To som, samozrejme, vedela. Vedela som to od slúžky, od počítača. Ohryzala som si pery, keď som uvažovala.

Jediný dôvod, prečo sme tu, je ten, že jej nejakým spôsobom prospievame. Katie jej s radosťou vzdáva sexuálnu vďaku.

Čo keby sme boli úplne zbytočné. Zabila by nás?

"Pani.." Pripravila som sa opýtať sa jej na všetko, čo som mala na mysli. Pripravená podeliť sa s tým, čo som si myslela, s myšlienkami, obavami, či by ju to zaujímalo?

Ale skôr než som stihla vyrieknuť vetu, prerušil ma zvuk rozbíjajúceho sa skla. Vyskočila som a pozrela na dvere.

Pani ma rýchlo odsunula zo svojho lona. Dostala sa pod vankúše pohovky.

"Čo to..." Videla som strieborný odlesk glocku, ktorý vytiahla.

Svätý dopekla, to je Glock 22. Kurva, pekný!

Len ty by si v takejto chvíli myslela na zbrane. Koho zaujíma, aká je to zbraň?!
No, je to tá istá, ktorú používajú policajti.

Čo to, do čerta, urobí proti útočnej puške! NIČ!

Na zlikvidovanie jedného strelca stačí jedna guľka.

ALE NIE JE TO LEN JEDEN STRELEC. IDIOT.

Jej zbraň mala striebornú hlaveň. Okolo nej sa vinul vzor tŕňov ruží.

"Zostaň tu, kým ti nepoviem inak. Rozumieš?" Jej hlas bol tichý, keď hovorila. Počula som cvaknutia, ako kontrolovala zbraň. Uisťovala sa, či je všetko v poriadku. Pomaly sa prikradla k dverám. Počula som krik ľudí, po ktorom nasledovali výstrely. Červené záblesky si razili cestu do miestnosti a zanechávali za sebou čierne diery.

Prešla som k šatníku, našla som tričko a džínsy a hodila som ich na seba. Ako na potvoru som sa v takejto situácii nechcela nechať zastihnúť úplne nahá. Pani sa chrbtom opierala o stenu. Zbraň namierená na strop, pripravená zaútočiť vonku.

"Sadni si za niečo." Povedala, jej hlas takmer kričal, ale neprekročila šepot.

Pani položila ruku na kľučku dverí. Z druhej strany dverí sa stále ozývali výstrely. Trochu pootvorila dvere a vykukla von.

Cítila som, ako sa vo mne zračí adrenalín, keď vykukla von. Prešmykla sa cez dvere a zavrela za sebou.

Ozvali sa ďalšie výstrely. Zostala som civieť na dvere, päste sa mi zovreli do biela, keď som sa schovala za gauč.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby