V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 17- Sušienky?

Pôvodný názov: Chapter 17- Cookies?

Nemohla som sa mýliť viac. Táto žena vôbec nebola blondínka. V skutočnosti mala ofinu zafarbenú na modro, zatiaľ čo zvyšok vlasov bol čierny.

Na spodnej pere sa jej trblietal pirsing. Vystúpila som spoza pani. Druhá žena mi venovala rýchly pohľad, ktorým potvrdila, že je tam a potom sa otočila späť ku Katie. Pani vložila Katie do náručia tej neznámej a presunuli sme sa do inej miestnosti.

"Brr! Je ti zima!" poznamenala žena. Všimla som si, ako sa Katie mierne zachvela. Pravdepodobne od guľky, ktorú mala zapichnutú v nohe.

Žena posadila Katie na stôl a vytiahla niečo, čo som mohla opísať len ako lekárničku vhodnú pre bojového zdravotníka.

Najprv vytiahla ihlu a fľašu. Predpokladala som, že je to nejaký silný liek proti bolesti. Ihlu priblížila k strelnej rane.
Potom vytiahla balenie čohosi. Jediné, čo som dokázala rozoznať, bolo, že vo vnútri bol nejaký gél.

Rozbalila ho a potom trochu vošla do rany, čo najviac sa mohla dotknúť guľky.

Na to som sa nemohla pozerať. Videla som, ako sa Katieina pokožka pohla od toho, čo jej dávala. Naskočila mi husia koža, keď žena naniesla gél na Katieinu nohu. Snažila som sa odvrátiť pohľad od tej scény, ale moje oči nezostali odvrátené dlho.

Nevedela som, ako môže vidieť cez všetku tú krv. Bolo jej jednoducho toľko.

Bože môj.

Bolo to celkom fajn vidieť.

Nie, nie je.

Prosím ťa, nebuď posera.

Zachvela som sa, keď mi ten obraz znova prebehol mozgom. Príliš mi nevadilo, ak to bola moja vlastná rana. Moja vlastná krv, ale vidieť ju na niekom inom? Bolo to, akoby som cítila, čo cítia oni.

Niečo podobné, ako keď vám niekto povie, aby ste si predstavili, že si dáte pod necht na nohe klinec a potom ho kopnete o stenu.

Cítila som, ako mi ruka prechádza po chrbte. Otočila som sa k pani a tá sa na mňa usmiala.

"Nemyslela som si, že si niekto, kto je piskľavý." Povedala, keď mi ďalej masírovala chrbát. Svojím spôsobom ma to upokojovalo.

Dotyk inej osoby bol vždy príjemný, najmä keď bol takýto jemný. Ale aj keď bol jemný, v hrudi mi ťažkalo z blížiacej sa skazy. Že mi chce nejakým spôsobom ublížiť.

Tak som sa od nej vzdialila.

"Áno..."

Nevedela som, odkiaľ to prichádza, ale cítila som, ako sa do mňa opäť vkráda starý strach. Strach z toho, že mi ublížia, že ma zbijú.

Možno to bolo z toho, čo sa stalo v minulých dňoch, ale ani pani nebola taká zlá ako on.

Pani si ma prezrela, jej tvár bola na chvíľu prísna.

"Vyjdem von. Zaujímalo by ma, či sa Jack dostal von." Na chvíľu sa zamyslela, prekrížila si ruky.

Pani vytiahla telefón, potom vyšla von. Hoci som mala nepríjemný pocit, že zostala s cudzím človekom.

Keď pani odišla, rozmýšľala som, či pôjdem s ňou. Nevedela som, kto je tá druhá žena, a neznášala som cudzích ľudí. Z nejakého dôvodu by som sa cítila príjemnejšie, keby som bola sama s pani.

Na druhej strane, vždy som neznášala cudzích ľudí. Ich motívy, ich osobnosť, ich... zámery. Vždy skryté. V jednej sekunde mohli byť milí a v ďalšej ti bodnúť nôž do chrbta. S pani som aspoň vedela, čo chce - väčšinou.

Niektoré veci o nej boli stále záhadou. No, keď o tom teraz premýšľam, veľa vecí o nej bolo stále záhadou. Napriek tomu v tejto chvíli zďaleka nebola cudzia.

Začala som prechádzať sem a tam a pozerala som sa na svetlú podlahu. Lesklé biele dlaždice odrážali jasné biele svetlá na stenách okolo nás. Nepríjemný pocit mi spočíval v žalúdku, čo spôsobovalo, že som bola ešte nepokojnejšia.

"Takže ty si tiež domáce zvieratko?" Napokon sa spýtala, pričom nezdvihla zrak od Katinej nohy.

"Áno." Rýchlo som odpovedala. Nechcela som nadviazať rozhovor.

"Závidím jej, je obklopená krásnymi ženami." Ľahko sa uškrnula.

Mohla som zotrieť sarkastickú poznámku alebo povedať niečo v tomto zmysle.

"Prečo teda jednu neunesieš." Ale z nejakého dôvodu som si pomyslela, že bude najlepšie držať jazyk za zubami.

Spomenula som si, ako som sa prvýkrát stretla s pani. Chvíľu mi tie chrapľavé, sarkastické poznámky prechádzali. Nanešťastie, ona sa lepšie starala o to, aby ma udržala na uzde. Aj keď sem-tam mi jeden či dva ešte prešli. Pokiaľ to nebolo príliš prehnané.

"Mhm." Jednoducho som jej prikývla.

"Vieš, nemusíš sa jej báť." Katie sa ozvala. Pravdepodobne vycítila moje nepríjemné pocity z neznámej.

"Tak ako si povedala, že ma pani nebude nútiť robiť niečo, čo nechcem, a ona..."
"Ona ťa do ničoho nenútila. Išla si do ruje." Katie ma prerušila skôr, ako som stihla vypustiť zvyšok vety.

"Bola som kurva nadrogovaná." Povedala som na ňu mierne zvýšeným hlasom.

"Mnou. Nie ona."

Odvetila som. Cítila som sa bezmocná a bolo to frustrujúce. Neznášala som, keď som nad situáciou nemala žiadnu kontrolu.

"Ty si ju nadrogovala?" Žena sa spýtala pri pohľade na Katie.

"Áno, aby bola voči pani sladšia! Fungovalo to celkom dobre." Katie odpovedala prekrížením rúk.

Žene na chvíľu z očí odplávala ofina. Zachmúrenie na jej tvári, keď sa pozerala na Katie, bolo skutočné.

"Omámila si ju, aby mohla urobiť niečo, čo v skutočnosti nechcela?"

Obe sa odmlčali. Katie vrhla oči na podlahu. Vyzerala, akoby bola dieťa, ktorému dospelý vynadal.

"Áno..." Katie si ticho zašepkala pod nosom.

"A HAVRAN S TÝM LEN TAK IŠIEL!" Zvýšila hlas. To spôsobilo, že aj ja som vyskočila.

"...Áno..." Katie znova potichu povedala.

"ČO TO, KURVA, JE? TO JE PRAKTICKY ZNÁSILNENIE!" Kričala.
"ĎAKUJEM! PRESNE TAK!" Prakticky som zakričala na znak súhlasu.
"Jess, my sme..."

Žena si vzdychla a odsunula sa od Katie. Začala si trieť spánky, očividne podráždená.

"Čo mám s vami dvoma robiť? Toto predsa nemôžete robiť ľuďom! To jednoducho nemôžeš!"

"O čom to Jessy rozpráva?" Pani sa spýtala, keď vošla dnu, Jack neďaleko za ňou.

Dobre, že bola v poriadku. Nie, naozaj som dúfala, že ho zabili. Neželám smrť veľmi mnohým ľuďom, ale on je jeden z mála, ktorý by mi nevadil. Samozrejme, spolu s Ravenom.

Jessy tam stála a poklepávala si nohou. Potom ukázala na mňa.

"Musíme sa porozprávať." Cítila som, ako v jej aure stúpa hnev. Už len ten čistý pocit jej emócií bol...

Bolo to trochu desivé.

Jack vyšiel spoza Raven. Tam, kde som mohla úplne vidieť jeho telo, mal na sebe ružovú volánovú zásteru. Držal... podnos s...

"Uhm... sušienky?" Potichu sa spýtala, keď vycítila stúpajúce napätie.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby