V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 16 - Zabi sa.

Pôvodný názov: Chapter 16- Kill yourself.

Jazdili sme, čo sa mi zdalo ako hodiny. Jedna ruka pani spočívala na mojom stehne. Samozrejme, nevadilo mi to. Neznášala som dlhé jazdy autom.

"Už sme tam?" Zastonala som.

Pani pokrútila hlavou.

"Už skoro, a to ubehlo len 30 minút. Nesťažuj sa." Jej hlas bol monotónny.

Prekrížila som si ruky a oprela sa o kožené sedadlo.

"To je jedno..." Zamrmlala som si pre seba. Aj keď som si za to vyslúžila prenikavý, nahnevaný pohľad pani. Tak som si rozpažila ruky a vzdychla som si pri pohľade na ňu.

Pozrela som sa von oknom. Na most. A nie len tak hocijaký most. Tento most bol červenooranžový. Keď sme po ňom prechádzali, videla som, ako sa nad nami začínajú vznášať sivé mraky. Začala sa valiť aj hmla. Ľudia chodili po jednej strane mosta a iní ľudia jazdili na bicykloch po druhej strane. Videla som, ako sa ľudia pri chôdzi usmievajú. Niektorí boli sami. Iní išli ruka v ruke. Pri pohľade na niektoré páry som pocítila závisť. Rýchlo som ju zahnala.

Myslela som si, že sa nemiluješ.

Nemilujem.

Tak prečo ju potom chceš?

Ja to nechcem.

Áno, chceš.

"Takže toto je slávny most Golden Gate." Vzdychla som si. Nechápala som, prečo sa naň chceli všetci prísť pozrieť. Bol to len most, z ktorého sa ľudia občas vrhali.

Oprela som sa a sledovala, ako okolo nás prechádzajú autá. Niektorí ľudia, ktorých som videla, sa obzerali, snažili sa nazrieť do auta. Boli zvedaví, kto bude vo vnútri limuzíny.

Presne tak, všetci ste sedliaci.

ADHD je tu skutočné.

Konečne po tom, čo sa mi zdalo ako večnosť, keď som nedávala pozor, sme vstúpili do akéhosi tajného tunela.

Konečne sme sa dostali do niečoho, čo vyzeralo ako nejaká garáž. Veľká, betónová. Plná prázdnych miest na umiestnenie áut.

"Kde to sme?" Spýtala som sa, keď som sa obzerala okolo seba. Tu a tam parkovalo niekoľko ďalších áut.

"Takpovediac moje pracovisko..."

Konečne sme zaparkovali. Myslím, že som bola prvá, kto vyletel z limuzíny. Natiahla som si ruky nad hlavu.
"Kurva, neznášam byť v autách." Zamrmlala som.

"Zvykni si na to, až dáme Katie do poriadku nohu, čaká nás 36-hodinový let." Odpovedala pani, ktorá vystúpila z vozidla. Oči mala upreté na mňa, uisťovala sa, že sa nechystám utiecť.

Bleskovo som sa na ňu usmiala.

Nikam sa nechystám.

No, mala by si.

A ako sa kurva dostaneme von?

Tak ďaleko som nepremýšľala...

Prevrátila som oči.
Pani zdvihla Katie do náručia. Katie vydala malé zachrčanie, keď sa pevne zavesila na Pani.

Keď sa pani vydala na cestu, nasledovala som ju. Držala som krok, po jej boku som ľahko s Kaite trochu spomalila tempo.

Vyšli sme niekoľko poschodí po schodoch, nohy ma začali trochu páliť. Schody boli úzke, takže som nemala inú možnosť, ako zostať za Pani. Pri chôdzi po betóne som si niekoľkokrát zachytila prsty na nohách. Frustrovane som zafučala.

Kurva, nenávidím schody.

Áno, nie je to najlepšia vec na svete.

Nakoniec sme po niekoľkých schodoch stáli pred výťahmi.

Robíte si zo mňa srandu? Mohli sme si jednoducho vziať ten prekliaty výťah?

Možno na tomto poschodí žiadny nemali?

Pani sa podarilo stlačiť tlačidlo. Pokrútila som hlavou.

Niekoľkokrát som zamrkala očami, kým sa dvere výťahu spustili a otvorili.

Pani vošla dnu a ja som ju nasledovala. Vošla som dnu a hneď ako som vkročila dovnútra, odstúpila som čo najďalej.

Pani si to všimla a zdvihla obočie.

"Nemusíš sa stavať do kúta." Uviedla to.

Prekrížila som si ruky a hrýzla si spodnú časť pery. Jednoducho som zablokovala to, čo mi práve povedala. Nechcela som povedať nič, čo by ma dostalo do nejakých problémov. Niežeby som sa nezvykla dostávať do problémov. Teraz však nebol čas na to, aby som sa správala divoko. Nie, keď Katie stále krváca z nohy, len už nie tak silno ako predtým.

V tejto chvíli boli obväzy nasiaknuté krvou. Cítila som z nej zápach železa. Doteraz som netušila, že krv má taký silný zápach.

Ozvalo sa cinknutie výťahu. Znamenalo to, že sme dorazili na naše poschodie. Otvorili sa dokorán, aby sa odkryla chodba. Vyšli sme von, bola úzka, tak som sa rozhodla kráčať za pani. Nebolo to tak, že by som aj tak chcela byť v jej blízkosti. Stále ma odpudzovala.

Pri dverách som videla napísané rôzne čísla oblekov. Keby som to nevedela, bola by to obyčajná kancelárska budova. Samozrejme, poznajúc pani, ukrývala nejaké tajomstvo.

Pravdepodobne tu prevádzkuje svoj obchod s drogami.

Pravdepodobne je však nabitá, takže koho to zaujíma?

Myslíte len na peniaze?

Máme ich.

Nesúhlasne som pokrútil hlavou. To teda nie.

"AHOJTE, MILÁČIKOVIA!" Počula som hlas, ktorý sa ozval z haly.

Bože. To je také peprné. Zabi sa.
Čože? Myslela som, že máš rád pepíkaté dievčatá.

Nevidela som veľmi za milenku, ale videla som, že niekto zdvihol ruky, akoby sa chystal milenku objať. Aj keď s Katie v náručí by to bolo ťažké.

Pani prestala kráčať, keď sa s neznámou stretli.

"Veľká heférka. Panebože, to je veľa krvi. Zase si sa dostala do problémov?" Cudzinec sa spýtal. Počula som, ako sa Katie zhlboka nadýchla.

"Bohužiaľ. Zasiahla ju zatúlaná guľka." Pani jej odpovedala.

"Tsk, tsk Raven. Dostávaš svojho roztomilého maznáčika do problémov."

Pepa v jej hlase štiepala moju trpezlivosť ako krompáč. Hoci som jej stále nevidela do tváre, predstavovala som si niekoho blonďavého. Ako platinovú.
S účesom, ktorý hovoril.

"Som gay, len keď som opitý.

To by bolo vhodné.

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby