V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Kapitola 23 - Je to koniec?

Pôvodný názov: Is this the end?

Pani sa postavila, obišla ma a postavila sa medzi mňa a neznámeho. Odstúpila som, nevedela som, čoho je tá cudzinka schopná. Ak by po mne išla, bolo by po mne. Aspoň som to predpokladala.

"Nedotkneš sa ich ani prstom. Sú moje. Dotkni sa ich, akýmkoľvek spôsobom ich poškodzuj a určite ti odrežem tú tvoju zasranú hlavu." Pani zavrčala.

"Všetci vieme, že sa ma ani prstom nedotkneš. Si príliš slabá." Z rúk jej vyšľahli modré plamene. Jej žiariace oči, ešte jasnejšie ako predtým.

Pani vytiahla pištoľ z niečoho, čo sa zdalo byť riedkym vzduchom. Akoby sa teleportovala priamo do jej ruky. Tŕne pištole začali žiariť jasne oranžovou farbou, keď ju namierila na striebornovlasú cudzinku.

Cudzinka okamžite začala na pani strieľať, modré plamene sa pri dopade na zem menili na ľad. Pani vystrelila späť na ženu. Z jej pištole vystrelili na ženu červené gule.

"Vieš, kto to je?" Vstala som a priblížila sa ku Katie. Katie sa rozbehla ďalej a sledovala, ako sa strhla bitka.

"Ja... netuším." Priznala. Hoci sa ku mne priblížila. Obe sme sa triasli zimou. Zároveň sa mi od úzkosti potili dlane.

"Kurevsky krásne." Zamrmlala som si popod nos.

Pohľad na Raven

"Ty sa ich ani prstom nedotkneš, Eis." zavrčala som. Eis stála oproti mne, oči mala sústredené.

Budeš ma musieť zabiť, kým sa opovážiš siahnuť na moje dievčatá. Skôr než sa tak stane, rozrežem ťa a udusím tvojimi vlastnými orgánmi!

Gule, ktoré vystreľovala z rúk, pršali, snažila som sa im zo všetkých síl vyhnúť, ale ľad mi robil problém udržať sa na zemi. Eis navyše okolo mňa vystreľovala diery. Musela som byť ešte opatrnejšia. Jeden nesprávny pohyb, buď by som sa potopila ja, alebo dievčatá.

Uhla som sa do strany, aby som sa vyhla prichádzajúcej ľadovej guli smrti.

"Prečo neutečieš, Raven? Prečo neutečieš ako vtedy?" Eis sa mi vysmievala.

"Už nikdy nebudem behať!" Zakričala som a potom som vystrelila veľkú dávku zo svojej pištole. Z hlavne vyšľahol oheň.

Eis bola v okamihu preč. Keď sa výbuch rozplynul, zostala po ňom len roztopený ľad. Počula som, ako teraz tenký ľad začína praskať v mieste výbuchu. Spustila som zbraň, ale len na chvíľu.

"Prekvapenie!" Eis zakričala, keď sa zrazu objavila spoza mňa. Svojimi planúcimi modrými rukami ma udrela priamo do brucha. Akokoľvek vyzerali ako modrý oheň, rozhodne neboli horúce. Odhodilo ma to dosť dozadu. Kĺzala som sa po ľade. Na mieste, kde udrela, bola hrubá vrstva námrazy, zatiaľ čo moje ruky teraz pravdepodobne mali formu popálenín od snehu, ktorý sa kĺzal po klzkom povrchu.

"Pani!" Počula som, ako Katie kričí. Musela som sa sústrediť a nevšímať si ju. Znova sa objavila, tentoraz predo mnou. Chystala sa na ďalší úder, ale včas som ustúpila. Jej päsť minula moju hruď o niekoľko centimetrov. Keď ešte stále padala dopredu, priblížila som jej zbraň k tvári a rýchlo som stlačila spúšť.

V okamihu však zmizla. Nebola nikde k nájdeniu. Keď mi pri nohách pristáli ľadové oštepy. Jeden by mi pristál priamo na nohe, keby som sa hneď nepohla.

"Zbabelec!" Zakričala som na Eisa.

"Ja? Zbabelec? Ach, zlato, ešte si celkom nedospela. Ale to nevadí, naučím ťa, ako byť skutočnou pani." Prihovorila sa mi. Jej hlas zaznel cez niečo, čo sa zdalo ako riedky vzduch.