V zajatí omylom. (Lesbický príbeh)

Chapter 22- NIE. NIE. NIE.

Pôvodný názov: Chapter 22- NOPE. NOPE. NOPE.

"O čom to, do čerta, hovoríš?" Pani kričala cez lietadlo. Lietadlo sa opäť zatriaslo, ale ešte prudšie. Mala pocit, že vo vzduchu poskakuje. Pozrela som sa von oknom, plamene stúpali vysoko.

"PADÁME, MRCHA, SADNI SI!" Jessy na ňu zakričala naspäť. Katie si pretrela oči, zmätene vyskočila.

"Čo sa to, do prdele, deje?" Ticho zamrmlala. Červené vlasy jej neporiadne padali do tváre. "Zomrieme." Odpovedala som bez okolkov predtým, ako som sa vydala k našim sedadlám.

Drž ju za ruku a nasmeruj ju k jej sedadlu, hlupák.

Prečo ti na tom záleží?

Katie sa mi páči viac ako pani. Ona jediná ma v tejto zatratenej diere drží pri zmysloch.

Tváriš sa, akoby to bolo také zlé, aspoň sa do nás každú noc nenúti špinavý kokot. Aspoň sme boli ešte chvíľu v tej istej krajine a aspoň nás kŕmia a obliekajú. Ostatní také skurvené šťastie nemajú.

Áno, presne tak som chcela žiť svoj život. Podľa pravidiel niekoho iného. Pod čižmou niekoho iného.

Bože môj, už sklapni.

Vezmi si ju. so sebou.

Ugh, fajn. Ale len preto, že je atraktívna. Inak je to len osina v zadku.

Roztrpčene som si vzdychla, keď som sa otočila. Chytila som Katie za zápästie. Ešte stále si pretierala spánok z očí a takmer sa potkla, keď som ju začala usádzať na jej miesto.

"Sadni si a zapni si bezpečnostný pás." Povedala som jej a zapla som jej bezpečnostný pás. Pani zaostávala, obzrela som sa za ňou.

Zrazu ma to zrazilo dozadu. Chrbtom som narazila do stropu lietadla, aj to poriadne tvrdo. Potom som si uvedomila, že som uviazla, moje končatiny sa nedokázali pohnúť z miesta, nech som sa snažila akokoľvek.

Do prdele, toto lietadlo padá rovno nadol.

ÁNO! Konečne budeme môcť kurva zomrieť.

Ashley, nie! Prestaň sa snažiť zomrieť!

Lepšie ako trčať v tomto zasranom živote.

Tvrdo som pracovala, aby sme zostali nažive, a takto sa mi odvďačíš? Tak pekné.

Nikdy som ťa o to nežiadala.

Nevďačná mrcha.

Počula som, ako Katie zalapala po dychu, keď zostala chytať sa za podrúčky stoličky, s očami doširoka otvorenými, pretože sa zdalo, že jej všetko dochádza. Pani stále stála na podlahe lietadla, ako sa vzpierala fyzike? Pozrela som sa jej na nohy, okolo topánok jej vyžarovala modrá farba.

Mágia.

Potom Katie zdvihla ruky, lietadlo sa náhle zastavilo.

Vrazilo ma späť na podlahu.

Spadla som na brucho. Z pľúc mi vyrazil vzduch. Zo všetkých síl som sa snažila nabrať čo najviac vzduchu, počula som, ako sa chrchlajúco snažím dýchať. Srdce mi búšilo, ako som začala vnútorne panikáriť.

Nemôžem dýchať, nemôžem dýchať, nemôžem dýchať.

Po niekoľkých chvíľach lapania po dychu sa mi do pľúc konečne vrátil vzduch.

Ten pocit sakramentsky neznášam.

Katie nebola dosť silná, aby udržala lietadlo hore, počula som jej chrčanie z námahy, kým som sa zabuchla späť do stropu. Opäť sme voľne padali oblohou.