Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
„Ďakujem za vaše otázky a prajem vám príjemný zvyšok dňa," odznel hlas cisára Cavalcanteho z televízora, čím uzavrel dve hodiny dlhej tlačovej konferencie. Moja hlava počas tých dvoch hodín neustále blúdila k myšlienkam, ktoré nijako nesúviseli s tým, čo sa odohrávalo na obrazovke. Týkali sa najmä toho, čo budem variť na obed alebo či by sa nezišla práčka naplniť bielizňou.
„Prečo zakaždým tí žurnalisti vyťahujú také nepodstatné otázky? Koho je tam, čo po voľbách na Severe, mali by sme riešiť skutočné problémy... hoci pravda, že toho Kennedyho by už mal odtiaľ niekto vyhnať," prerušila mama moje vnútorné procesy tými svojimi, ktoré boli očividne oveľa viac zainteresované v politickom dianí.
„Hm? Mne na tej otázke neprišlo nič zlé," skonštatovala som, „nie je to celkom dôležité? Tým myslím... predsa len koniec vojny závisí na tohtoročných voľbách."
„Nie tak úplne, cariño," oslovila ma sladko, „nepočula si odpoveď nášho pána cisára?"
Uhm, ani nie.
„Tak okrajovo."
Neklamala som, príležitostne som dávala pozor, ale až pri konci prestala vnímať.
„Povedal, že vojna neskončí, dokým Kennedy nevydá svojho otca do rúk zákona. A to sa nikdy nestane. Vieš prečo? Pretože Jeremy je rovnaký hriešnik ako jeho otec," pohoršovala sa na adresu prezidenta, ako je u nej zvykom. Aspoň raz do týždňa si vypočujem prednášku o tom, ako ho médiá nazývajú alkoholikom a sukničkárom, i keď ho posledné roky nikto na verejnosti so žiadnou ženou nevidel. Sú to špekulácie, ktoré môžu niekomu zničiť reputáciu. Lenže moja mama uverí všetkému. Konzumuje médiá akoby boli Sväté Písmo. Až na to, že tieto dve veci majú od seba na míle ďaleko.
Jeremyho považuje za diabla v ľudskom prevlečení, ako keď sa premenil na hada a zvádzal Evu k tomu, aby si odhryzla zo zakázaného ovocia zo stromu v strede záhrady. A neraz spomenula toto prirovnanie, s ktorým nemôžem súhlasiť už len z toho dôvodu, že posudzuje povahu človeka, ktorého ani nepozná. Prirovnať ho k diablovi je veľmi silným obvinením, najmä ak si ho vyslúžil neprávom.
Na druhú stranu náš cisár José Cavalcante je u nej oslavovaný na dennom poriadku práve za to, aký usporiadaný život vedie. S cisárovnou Vivien sa zosobášili krátko po prevzatí vlády nad Juhom. Dva roky po svadbe sa im narodilo ich prvé dieťa, dcérka Charlotte. Mama z toho bola nadšená, možno viac než samotný cisár, ktorý väčšinu svojho času ani nebýva doma a aj tak o ňom nekolujú reči. Nie ako o Kennedym, ktorý je posledné roky bez ženy. Avšak za to, že je spoločnosťou považovaný za viac atraktívneho, automaticky to znamená, že svoj sexepíl musí využívať. Možno využíva, možno nie. Kto sme my, aby sme súdili? To môže jedine Boh.
„Mama, veď ho ani nepoznáš," pripomenula som jej skutočnosť, ktorú si ona nehodlala priznať.
„Činy ľudí hovoria sami za seba a poznáš to aj na tých jeho. Kryje svojho otca i napriek všetkým obvineniam."
