Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Strach a neistota. Emócie, ktoré donedávna nahradzovali ich opozitá a ktoré som dúfala, že v živote nebudem nútená pocítiť na vlastnej koži. Ale aj ja som len človek a mám svoje obavy rovnako, ako by mal každý v podobnej situácii. Neviem, na čo presne som čakala, netušila som, aké majú so mnou plány, ani kedy sa ich rozhodnú uskutočniť. Tá neistota ma ubíjala.
Aj keby som išla dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.
- Žalm 23:4
Obklopená štyrmi stenami, sediac na zemi, som viedla boj so slzami, nech som sa ich akokoľvek snažila potlačiť a utešiť sa miesto nich modlitbami.
Bože, vypočuj moje zúfalé prosby a pomôž mi...
Boh je moja ochrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.
On je záchrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Chráni cestu spravodlivosti a stráži dráhu svojich ctiteľov.
- Žalm 107
Slzy si našli cestu von a pomaly zmývali moje líca, pričom som túžila, aby so sebou zmyli aj špinavé dotyky, ktoré mi zostali ako pripomienka...
„Nie, nedotýkajte sa ma," zneli mi v hlave moje vlastné slová, keď som sa pokúšala striasť mocnú ruku jedného z chlapov počas jazdy autom.
„Prosím, pustite ma! Chcem sa vrátiť domov," úpenlivo som sa im doprosovala. Márne. Tvárili sa, že ma nepočujú a moje slová tak zostali umlčané. Nemali žiadnu váhu. Auto si naďalej razilo cestu naprieč ich cieľu, míňajúc križovatky. Jedna, druhá, tretia...
Až som sa ocitla tu.
Našťastie niekam odišli a ja som osamela. Spoločnosť mi robila jedine stará posteľ s plesnivým matracom a špinavými obliečkami, ktoré si už očividne niečo odžili. Preto som radšej dala prednosť špinavej, no o niečo lepšej alternatíve – podlahe. Vedľa postele sa tisol prachom zapadnutý nočný stolík, ktorý pravdepodobne veky nevidel utierku, a za normálnych okolností by som mala nutkanie z neho zotrieť usadený prach. Na stolíku sa vynímala a zdobila ho len jedna lampa ožarujúca malý kút miestnosti. Vzduch bol chladný ako po otvorení okien, i keď sa tu žiadne nenachádzali.
Srdce mi tĺklo rýchlejšie a dopyt po kyslíku sa zvyšoval, avšak moje pľúca ostávali neuspokojené za jeho nedostatok. Kyslíka ubúdalo a pocit bezbrannosti stúpal.
Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu.
- Izaiáš 40:31
Útek. Niečo, čo sa zdalo viac ako nemožné. Dvere z vonkajšej strany pri odchode zamkli. I keby sa mi ich podarilo otvoriť, nemala som tušenia, čo ma očakávalo za nimi. Nechcela som riskovať akýkoľvek stret so svojimi únoscami. Nesmiem si nechať zatemniť mozog zúfalstvom a musím dúfať...
