Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
- List Rimanom 8,26
Zúfalý výkrik opustil moje ústa, akonáhle sa ozval hlasný výstrel odznievajúci z reproduktorov televízora v étery rozsiahleho prízemia apartmánu. Pritisla som sa k telu sediacemu vedľa mňa a schúlila sa do klbka hľadajúc oporu, hoci on sám ju potreboval omnoho viac než ja. Zaborila som tvár do jeho bielej košele, ktorá hrala farbami z televízora, snažiac sa nevidieť následky streľby. Otvorila som oči. Celú miestnosť zahalilo rúško tmy narúšané svetlami okolitých výškových budov, týčiacich sa za francúzskymi oknami a ranným šerom, zatiaľ čo na čiernej obrazovke sa vynímalo oznámenie o mimoriadnom prerušení vysielania v portugalčine, španielčine a angličtine:
A interrupção urgente da transmissão!
La interrupción urgente de la emisión!
Urgent broadcast interruption!
Pomaly som vzhliadla k tvári pána Kennedyho, na ktorej sa zračilo zarazenie spojené so zdesením. Akoby práve zbadal mytologickú postavu Medúzy a skamenel na mieste. Po niekoľkých nehybných sekundách sa prudko postavil z gauča, podišiel k pracovnému stolu a trasľavými rukami z neho schmatol telefón.
„Čo sa tam stalo?" spustil rozrušene. Nasledovalo mŕtvolné ticho pretnuté hlasným povzdychom, po ktorom sa chvejúcou rukou oprel o stôl so slovami: „Informuj ma, keď budeš vedieť viac."
Opatrne som vykúkala spoza gauča a pridržiavala sa opierky, nervózne prepletajúc prstami. Na jazyku som mala mnoho otázok, no nemohla som vyriecť ani jednu od strachu, že poviem niečo nevhodné. Netušila som, prečo by niekto útočil uprostred prejavu a ešte k tomu takto na verejnosti. Viem, že sa to už raz stalo Lucasovmu otcovi pred šiestimi rokmi, lenže vtedy som mala trinásť a nesledovala politiku, alebo aspoň som do toho nebola nútená. Tá udalosť ma oblúkom obišla. Vedela som, že sa to stalo, dokonca v priamom prenose sledovanom mojím otcom a mamou. V tej dobe som veci vnímala inak. Sledovala som ich akoby sa odohrávali v diaľke a nemohli narušiť moju ochrannú bublinu. Nikdy som nepremýšľala nad tým, aké hriechy sa dejú tam vonku za zavretými dverami iných domov. Bola som ako žaba v studni, ktorú som považovala za celý svoj svet a nepripúšťala si, čo sa dialo mimo nej.
V ten deň, kedy sa na prahu našich dvier objavili tí dvaja chlapi poslaní človekom, ktorému otec dlžil peniaze, som bola po prvýkrát nútená opustiť studňu. Narušenie bubliny môjho jediného sveta a uvedomenie si, že už nikdy viac nebude bezpečný, bolo zdrvujúce. A mohla som sa tomu vyhnúť nebyť toho ignorantskému prístupu, privretých očí a presviedčania sa, že všetko zlé, čo sa okolo mňa deje, je obyčajný omyl a odohráva sa iba mimo mojej studne.
