Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráznym krokom som vstúpil do priestrannej predsiene paláca Alvorada, ktorá ma vítala obrím lustrom s ovísajúcimi, podlhovastými krištáľmi hojdajúcimi sa ako pramene vlasov nad čiernou mramorovou podlahou. Šikovne som sa rukou zachytil o čierne zábradlie popretkávané ornamentmi a vypochodoval zlaté schodisko, pripomínajúce dve rieky zlievajúce sa do jednej.
Zahol som doprava pozdĺž balkónovej zátarasy ťahajúcej sa od schodiska, odkiaľ som prekĺzol k ďalším schodom vedúcim vyššie, presúvajúc sa na druhé poschodie do obývacej časti.
Okrem ostrých pohybov gardy počas salutovania sa od stien odrážal iba ladný krok mojich lesklých topánok.
V paláci som ešte zotrval len pár minút, no chodbami sa už niesla známa vôňa dominancie a nadradenosti vejúca zarovno môjho sebavedomého kroku.
Každý koho vôňa oviala, toho omámila. A ja som mocnel na úkor ich slabnutia.
Výraz „zabíjať pohľadom" pri mne nabral novú formu v podobe „oslabovať pohľadom". Ja som upír v prenesenom význame; živým sa na slabosti druhých. Som lev v ríši zvierat. Predo mnou sa všetci klaňajú.
Nie preto, že by chceli, ale preto, že je to ich prirodzený inštinkt.
Rozrazil som dvere na cisárskej spálni a sako prudko odhodil na zlato-čierny diván prisunutý ku koncu honosnej postele pokrytej pozlátenými obliečkami a množstvom hebkých vankúšov.
Po ceste ku komode z ebenového dreva som prstami zablúdil do priehlbiny viazania saténovej kravaty a jedným šikovným ťahom ju uvoľnil.
Z chodby ku mne doľahlo zintenzívňujúce sa klopkanie podpätkov, ktoré sa zákerne blížilo k pootvoreným dverám na spálni.
Ostal som dverám otočený chrbtom a rozhodol sa nevenovať žiadnu pozornosť jej prehnanému vpádu. Som príliš unavený na akúkoľvek malichernosť, aká jej sadla na nos.
„Vysvetlíš mi prečo sa všetko dozvedám na poslednú chvíľu?" spustila na mňa vyčítavo a pocítil som, ako sa mi zrakom zabodávala všetkými obviňujúcimi ihlicami priamo do chrbta.
„Zasväť ma. O čom je reč?" vyzval som ju ospalým hlasom, nestarajúc sa o to, čo mi chce povedať a ďalej si v pokoji skladal kravatu.
„Volal mi Lucas... s ktorým by som, mimochodom, mala volávať častejšie, lebo je ku mne úprimnejší než väčšina ľudí v tejto domácnosti. Povedal mi o tej teroristickej skupi-."
„Anti-royal skupine."
„Akokoľvek ju to prezývate," zamrmlala, „zachoval sa ako poctivý a starostlivý švagor, keď sa ma spýtal, či o všetkom viem, pretože ťa pozná a vie, že máš v obľube vynechávať ma z dôležitých záležitostí. Rovnako ako jeho..."
„Zjavne som ho z ničoho nevynechal vzhľadom na to, že je so všetkým oboznámený a otvára si ústa," skočil som jej do rečí a zašuchol šuplík na komode po tom, ako som doň vložil dokonale poskladanú kravatu.
