3. Kapitola | Last Kiss

361 60 158
                                    

Sledoval som pred sebou, ako barman zlieva dokopy červenú tekutinu obsahujúcu paradajkovú zmes, obohatenú vodkou a rôznymi koreninami

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Sledoval som pred sebou, ako barman zlieva dokopy červenú tekutinu obsahujúcu paradajkovú zmes, obohatenú vodkou a rôznymi koreninami. Drink následne dozdobil ukrojeným kusom limetky a zastrčil ho za okraj pohára.

Kokteil s názvom Bloody Mary bol ledva dokončený a už spaľoval moje vnútro. Škoda, že nespálil to, čo by som si skutočne želal.

V ústach sa mi rozliala slaná chuť zmiešaná s ostrým alkoholom vytvárajúca dokonalú harmóniu, ktorá u mňa momentálne chýbala.

„Vyzeráš ako na nožoch," doľahol ku mne hlas môjho francúzskeho spoločníka, ktorého vnímavá poznámka sa rovnala tvrdeniu, že nebo je modré.

Okamžite som sa zachechtal a prstami nervózne poťukával po barovom pulte.

„Nehovor, myslel som si, že vyzerám veľmi spokojne," zaútočil som s ostrým sarkazmom.

„A kvôli čomu si taký hrozne pokojný?" oplatil mi to. Som rád, že sa pýtaš, pretože sa neviem dočkať až svojimi problémami zaťažím niekoho iného. Moje problémy sú aj tvoje, ak zdieľame jeden barový pult, či ako sa to hovorí.

„Volal som s Josém," vylial som si srdce jednou vetou, z ktorej by sa dala ľahko vydedukovať celá problematika, „obávam sa, že niečo tuší. Máme len jednu šancu a nemôžeme si ju dovoliť posrať. Akonáhle do toho začne strkať nos, je po všetkom, pretože podľa jeho názoru treba postupovať s opatrnosťou, nie unáhlene."

Citoval som jeho slová, ktorými pred pár mesiacmi reagoval na moje prvé iskierky nápadu v stave nenarodeného dieťaťa. A keďže som odmietal čakať, pretože to som robil vkuse celých šesť rokov, začal som tento nápad – s tým, že som Josého postavil do úzadia –, postupne realizovať. Misiu, ktorá niesla názov K, kde písmeno K stálo pre začiatočné písmeno mena hlavného terča, sa mi darilo úspešne tajiť tri mesiace a iba skrz moju mŕtvolu dovolím, aby Josého prezieravosť zmarila všetku snahu, ktorú som do plánovania misie vložil.

„Nerád to hovorím, ale súhlasím. Nemôžeš zabudnúť na to proti komu ideš."

Viem presne proti komu idem. Idem proti vrahovi, ktorý je navyše zbabelec, tu sa naozaj nie je čoho obávať. Prinajhoršom zuteká. Čoho by som sa obával skôr je proces, čo nastane po tom, ako s ním skončím, ale to neplánujem vyťahovať, s tým sa už popasujem sám. Koniec koncov, to sú moje starosti, nie jeho.

Pohliadol som naňho počas toho, ako som si doprial ďalší dúšok zo slaného drinku.

„Nikto ťa tu nedrží, pokojne môžeš odísť," zašomral som podráždene a krátko nato si uvedomil svoj chabý pokus, namiesto ktorého som mohol rovno povedať: „Prosím, tam sú dvere, avšak tie si si už sám zapečatil svojím upísaním sa jednotke".

„Len chcem, aby si bol opatrný," šepkal starostlivo, „pre seba a aj pre tvoj plán. Ak sa niečo stane tebe, všetko sa pokazí."

Pokiaľ sa mi nič nestane, logicky sa nič nepokazí.

KRV NA SNEHUWhere stories live. Discover now