Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Chodby lemované mrežami naháňali desivý pocit sprevádzaný klaustrofóbiou a pachom všetkých možných telesných tekutín. Spoza ciel na mňa vykúkali smrteľné pohľady podvyživených väzňov, ktorí si tu zaslúžili miesto za menšie previnenia nerovnajúce sa trestu smrti. Nemali v sebe toľko života, aby upozornili na moju prítomnosť, čím uľahčovali moje tiché plíženie.
Kráčal som rovno priamo ku križovatke, ktorej obe strany viedli buď doľava, alebo doprava k ďalším celám a vyhoreným tváram. Premýšľal som a v duchu dúfal, že sa mi rovnaký pohľad nenaskytne aj u Nicholasa. Hoci nemám tušenia, čo sa s ním za tú dobu dialo, no s istotou viem, že pri ňom Troy nelúštil krížovky.
Chlap, ktorý berie svoju prácu smrteľne vážne a na rozdiel od iných vojakov si užíva pobyt na fronte či pozíciu strážnika v base. Krv mu nikdy nerobila problém, najmä prelievanie krvi nevinných. Tých, ktorí sa nemôžu brániť, pretože zneužívanie pozície Royala bolo preňho špecialitou číslo jeden, i keď sa vďaka odznaku zelenej farby, nachádzal naspodku vrstiev royalskej hierarchie.
Hrkotavý zvuk, narážajúci o kov, mi naznačoval, že som blízko svojho cieľa. Na križovatke som sa stiahol k úzkemu priestoru steny pokrytého omietkou namiesto oceľových mreží na ľavej strane a pozorne načúval.
„Čo stále chceš?" doľahlo ku mne, hoci temer nepočuteľne, no dosť na to, aby som identifikoval, komu hlas patril. Srdce mi zaplesalo od radosti a kútiky úst sa mimovoľne napli.
Nicholas.
„Uvažujem, aké to asi musí byť, keď ťa od smrti delí len zopár minút," predniesol posmešne s neodmysliteľnou aroganciou, ktorá je definíciou celej jeho osoby. Do oka mi vstúpil tik a prsty som skrčil v päsť, mysliac jedine na to, ako mu ten ksicht roznesiem po dlážke. Nech by som akokoľvek veľmi túžil spraviť fašírku z jeho tela, musel som si uvedomiť, že aj on iba plní rozkazy niekoho iného. Možno sa v nich vyžíva, no nekoná podľa seba viac, než na panovačný prst vyššej inštitúcie.
„Myslel som si. Tak veľa vecí, čo si chcel ešte urobiť a tak málo času," vysmieval sa mu s falošným súcitom, „neboj, nezabudnem odkázať tvojej sestričke, že ju pozdravuješ," odmlčal sa, aby následne dodal: „samozrejme, predtým než ju zabijem."
Kokot. Ani nevieš, ako ti to tvoje privilégium Royala, ktoré tak rád využívaš, momentálne zachraňuje krk. Keď tak nad tým premýšľam, možno mi aj riskovanie vlastného života za to stojí.
Z Nicholasových úst sa vydralo hlasné vrčanie nasledované drsným nárazom o podlahu.
„To by som radšej nerobil," varoval ho Troy a slizko sa zasmial.
„Kokot," vyprskol.
„Som zvedavý, ako ťa vôbec plánujú odtiaľto odniesť. Veď zomrieš skôr, než sa niekam dostaneš," zabával sa, „a kde by potom bolo to potešenie z tvojho zabitia?"
