Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po prekročení prahu apartmánových dverí sme obaja cítili intenzívne emócie, ktorých pôvod a prejavy boli diametrálne odlišné. Zatiaľ čo ja som mal chuť rozbiť prvé, na čo mi padol zrak, Nicholas si ležérne pofajčieval džointa, ktorý mal, podotknem, po celý čas u seba a zabudol sa so mnou o tú informáciu podeliť. Nehovoriac o tom, že sa so mnou nepodelil so samotným džointom, keď vedel ako zúfalo som ho potreboval.
Venoval som mu vážny až nervózny pohľad vo chvíli, keď zacielil smerom ku gauču a periférnym videním som zbadal, ako sa Madeleine pobrala na poschodie do svojej izby. Predpokladal som, že nás chcela nechať osamote, aby sme si vyriešili naše osobné záležitosti medzi štyrmi očami, hoci nemohla tušiť, o čo išlo. Odišli sme odtiaľ bez vysvetlenia.
Zvalil som sa vedľa Nicholasa a vytrhol mu džointa z ruky, vdýchol som do seba známu chuť spáleného konope a zahľadel sa do prázdna. Kvôli pravidelnému húleniu vo mne pálčivý dym nevyvolal kašeľ, namiesto neho sa vo mne rozplynula dávka eufórie, ako dym stúpajúci z konca šúľaného papiera.
„Normálne by som ti vynadal za to, že sa mi hrabeš v zásobách. Ale v tejto situácii mi to padlo vhod. Všetko je v piči," zašomral som a vydýchol z pľúc čiaru tuhého čmudu, túžiac po tom, aby som rovnako mohol vydýchnuť aj svoje myšlienky, ktoré sa neustále uberali ku všetkému, čo sa za dnešný deň udialo. José. Vyhlásenie o mojej nedobrovoľnej rezignácii. Vyhlásenie Nicholasa za môjho nástupcu. Bolo toho na mňa príliš, no ani za nič som nedokázal stlmiť tú neutíchajúcu a zároveň stúpajúcu nervozitu.
„Nehovor," odvrkol a uchechtol sa s pohľadom upreným pred seba. Spočiatku som nepomyslel na to, že jeho sarkastický tón môže znamenať niečo závažnejšie, než som si mienil priznať. Všetko, čo v tom momente okupovalo moju myseľ, boli moje vlastné zlyhania dobiehajúce ma po dlhom úteku, ktorý ma vyčerpával viac, než čelenie svojim problémom.
„A vieš, čo je na tom celom najhoršie?" pokračoval som a vydral zo seba zlomený smiech, nasledovaný prvou vyspelou vetou, ktorú som za dlhý čas vyriekol: „že ja to ani nemôžem mať Josému za zlé. Je to celé moja chyba, môžem si za to sám."
Jediný, koho som mohol zo všetkého viniť, som bola ja sám. Zaujímavé. Moje mladšie ja by si našlo hocijakého potulného psa, ktorému by mohlo podhodiť skazené zvyšky vlastnej nedojedenej večere, zatiaľ čo moje dospelé ja si prizná svoje chyby a navyše si berie na svoj frak Josého činy. Nepodobalo sa to na mňa. Udalosti posledných dní sa mi museli dostať hlboko pod kožu, keď som ostal taký kajúcny. Ktovie, možno čoskoro prekonvertujem na nejakú vieru a navštívim kostol, kde sa budem spovedať zo svojich hriechov. To by sme tam však strávili celé dni. Ak nie roky. Žiadneho človeka by som si nedovolil previesť takým druhom múk. Žeby som dokonca nadobudol aj empatiu voči iným ľuďom a zavrhol svoje sebectvo?
Nicholas mlčky presunul zrak na mňa a potichu prehovoril: „Hádam si si nemyslel, že by to ostalo bez následkov."
Obrátil som k nemu spýtavý pohľad a nadvihol obočie, keď sa naše oči stretli.
