Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prstami som hladil hladký povrch pištole PT1911 značky Taurus, ktorá je bežne dostupná pre ľudí z hocijakej spoločenskej vrstvy. Avšak tento kúsok bol výnimočný v tom, že je jediný na svete, navrhnutý na mieru iba pre mňa. Dostal som ho ako darček od zosnulého otca po dovŕšení trinástich rokov. Ak by vtedy nebohý otec vedel, že budem nasledujúce roky viac zahľadený do vojenských stratégií a zbraní, než do politológie, dvakrát by si svoj darček rozmyslel.
Darovanie zbrane sa stalo akýmsi zvykom, ktorý oficiálne premieňal chlapcov na statných mužov. Dievčatá dostanú menštruáciu ako znamenie na nadobudnutie ženskosti a schopnosti porodiť deti, kým chlapci dostanú zbraň ako znamenie na nadobudnutie mužnosti a schopnosti obraňovať.
Namiesto normálnych koníčkov, aké mali bežní royalskí tínedžeri, som ja dennodenne strieľal do veľkých terčov zo vzdialenosti aspoň sto metrov. Povinnosti som vymenil za striebristú hlaveň s rámom z ľahkých zliatin, ktoré ju robili vhodnejšou na každodenné nosenie, a čiernou rukoväťou s vyrytými iniciálami:
L.M.
Láskal som písmeno po písmene a vrýval si do mysle svoj cieľ tak, ako sú ony vyryté do kovovej štruktúry. Podstupujem to kvôli nemu, pre jeho spravodlivosť. Veď niekto to spraviť musí.
Pritisol som si studený povrch hlavne o čelo, zavrel oči a vdychoval jej kovový zápach, keď vtom sa ozvalo klopanie na dvere. Rozvážne som sa plížil smerom k nočnému stolíku a pištoľ naň váhavo položil. Následne som si to rozmyslel. Pre istotu. Tá paranoja týkajúca sa Josého ma raz zničí. Keby som ju aspoň nepociťoval oprávnene. Zasial ju vo mne on, keď sa mi pokúšal prekaziť plány už niekoľkokrát predtým. Tak som mu nahovoril, že vybavujem armádne záležitosti u Lopeza a vzal si deviatich najdôveryhodnejších chlapov. Zbraní z armádnej zbrojnice a munície som nebral veľa, nech to vyzerá, že ide iba o preventívne opatrenie a nie prípravu na ofenzívu.
Zaistil som, aby nemal ani najmenšie podozrenie. Čo viac potrebujem pre svoj pokoj?
Určite o nič nejde. Určite je to len...
„Nicholas." Na toho moja hlava omámená paranojou ani nepomyslela.
„Ahoj," pozdravil ma, hoci sme sa dnes už videli a venoval mi zlatý úsmev, „nemohol by som prespať u teba? Leon ma tak trochu vyhodil."
Nie... teda áno. Úprimne povedané, neviem či je to dobrý nápad. My dvaja, v jednej izbe, to nikdy neskončí dobre.
„Samozrejme," privolil som a odstúpil sa mu.
Neprekvapuje ma, že ho vyhodil vzhľadom na to, že nikomu nedovolí spať v blízkosti svojej mladšej sestry. Dôležité je Rosine pohodlie a nezáleží na tom, či je gay.
„Ako sa cíti Rosa?" nadhodil som, aby nestála reč - a vlastne ma to aj zaujímalo -, zatiaľ čo okolo mňa prechádzal do útrob skromnej, malej izby.
