13. Kapitola | Innocents Who Pay the Price

234 33 72
                                    

„No?" zvolala som roztiahnutá na gauči, kde som si ležérne popíjala z fľaše Corony, „ako to prebehlo?"

Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.

„No?" zvolala som roztiahnutá na gauči, kde som si ležérne popíjala z fľaše Corony, „ako to prebehlo?"

Rin za sebou s povzdychom zavrela dvere a uštedrila mi pohľad veštiaci, že si práve prežila úmorné hodiny pri tom idiotovi, ktorého jediným pohonom je pomstychtivosť. Vybavila by som si to s ním sama, keby som nemala nutkanie odstreliť mu tú jeho gebuľu. Šťastie, že ho už nevidieť v telke, inak by moja zlatá guľka v momente skončila zastrčená v jeho 2D hlave. Po tom slávnom atentáte, čo celú túto frašku započal, odmieta vystupovať na verejnosti. Údajne má z toho traumu, no ja som vedela pravý dôvod. Je to len obyčajný sebec, ktorému prišlo vhod zbaviť sa všetkej zodpovednosti.

„Okrem Lucasovej hlúposti som sa nič nové nedozvedela. Celý útok zorganizoval sám, José s tým nemá nič spoločné," zreferovala mi.

Presne tak, ako som si myslela. Lucas je zmanipulovaná obeť zaslepená nenávisťou. Ľudia, ktorých ovládajú negatívne emócie, sú ľahkými obeťami manipulácie. Ak padnú do rúk tým, ktorí využijú ich zraniteľnosť, privedú ich do bodu, kedy sa budú na svet pozerať ich očami. Emócie výhodné pre človeka ako je José. Hoci sa mi nechcelo veriť, že práve tento scenár nepredvídal, bola som šťastná, že je Lucas konečne za mrežami a neohrozuje otca.

„Takže vtáčik je v klietke bez vedomia svojho pána," spievala som natešene a pery skrivila do úškľabku. Dopriala som si dúšok piva a pohodlnejšie sa usadila s nohami prekríženými cez seba.

„No... aspoň niečo ťa potešilo," poznamenala s miernym pobavením v hlase.

„Ktovie na ako dlho," zamýšľala som sa, pohrávajúc sa s fľaškou v ruke, „je to len čiastočné víťazstvo, teraz máme na krku novú hrozbu."

„Myslíš Rosu?"

Vrhla som po nej skúmavý pohľad akoby mi ponúkla cigu, keď som ju najviac potrebovala, a ani som si ju nemusela od nej žiadať. Nedočkavo som spustila teóriu, ktorú som si spriadala v hlave počas jej neprítomnosti:

„Nepríde ti vôbec divné, že sa na Severe zjavila presne v tom istom čase, keď aj Lucas? A teraz odhliadnime od toho, že sem prišla s nejakými z jeho chlapov... už ten samotný fakt je neskutočne podozrivý. Je možné, že si to vymyslela len preto, aby to sedelo do toho jej perfektného príbehu."

Pokrčila ramenami, dávajúc mi tým najavo, že opäť zveličujem a ona má na celú situáciu úplne iný pohľad.

„Ja ju nepodozrievam už len z toho dôvodu, že po taktickej stránke to je neuveriteľne nevýhodné," vysvetľovala a spravila pár krokov ku gauču, aby sa následne zložila na miesto vedľa mňa, „je v apartmáne so samotným prezidentom, ktorý by sa o ňu vedel veľmi rýchlo postarať. A celá budova je preplnená vojakmi. Nikdy by sa odtiaľto nedostala živá, iba ak by ju niekto dobrovoľne pustil. A taktiež... ak tu je na to, aby z Jeremyho dostala nejaké informácie, ani by žiadne nedostala. Niežeby sme vôbec nejaké mali, keďže Jeremy neplánuje žiadny útok."

KRV NA SNEHUOnde histórias criam vida. Descubra agora