Impériá po celom svete zvierajú mocné pazúry absolutistickej monarchie deliace modernú spoločnosť na urodzené vrstvy Royalov a poddaných non-royalov, ktorých neposlušnosť sa trestá otroctvom až smrťou.
Svet náhle zasiahne šokujúci oznam. Médiá šíria...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Čas v aute, ktorý sme strávili čakaním na Leona, som nám krátil vymýšľaním plánu. Hovoril som si ho skôr sám pre seba a len miestami si od Nicholasa vyslúžil súhlasné prikývnutie. Panovalo medzi nami ticho, zatiaľ čo v rádiu hrali juhoamerické piesne v španielčine, ktoré náš pobyt osamote čiastočne spríjemňovali. Nemal som aspoň nutkanie zo seba nasilu niečo vypotiť.
O pár minút sa k nám pridal Leon a obsadil zadné sedadlá môjho čierneho Mercedesu.
„Aký je plán?" spustil nedočkavo a behal pohľadom z jedného na druhého. Všimol som si, ako mu už aj tak dosť brčkavé vlasy stáli na všetky strany a naznačovali, že bol v zhone.
Nicholas na mňa vrhol znudený pohľad a hodil rukou na znamenie, nech mu prezradím zostavenie plánu, pretože moje strategické zmýšľanie a veliteľské vlastnosti sú na inej úrovni, ako ich dvoch dohromady. Dva roky vojenskej akadémie a štyri roky velenia na fronte sa na mne podpísali. A nielen skúsenosťami.
„Plán je až príliš jednoduchý na zapamätanie, nebudem predsa strácať čas vymýšľaním komplikovanej stratégie, keď máme dočinenia so skupinou primitívnych non-royalov," stíchol som a previnilo si ich obzrel, „bez urážky."
Od oboch som si za to vyslúžil nedotknuté pohľady hovoriace: To je v poriadku, my sa k nim nepriznávame.
Mali sme dočinenia s búrlivou odrodou non-royalov. Kriminálnici priživujúci sa porušovaním zákonov. Od prevádzkovania luxusných podnikov cez falšovanie odznakov, obchodovanie s drogami a ľudským mäsom až po vraždenie Royalov na objednávku. Možno by som mal hodiť reč s veľkou Šesticou a dohovoriť sa na aktualizovaní Zbierky zákonov. Mal som to urobiť už dávno. Ale odkedy som sa stiahol z verejného drobnohľadu a vzdal sa svojej právomoci mám viac-menej zviazané ruky. No zlatý odznak stále vlastním, a tá blyštiaca vecička dokáže všeličomu napomôcť.
„Pôjdeme do El Alebrije. To je ten klub, čo vlastnia. Omráčime tie koksové hlavy a požičiame si identity členov ochranky, aby sme sa nepozorovane zamiešali do davu. Jeden z nás pôjde po Rosu, zatiaľ čo dvaja postrážia vchod do podzemia," dopovedal som svoj laicky znejúci plán, no vedel som, že to je najschopnejší plán, akým zaistíme hladký postup misie.
Cítil som, ako ma Leon pozoroval v spätnom. Pozdvihol som zrak do malého vylešteného zrkadielka a stretol sa s jeho očami. Tušil som, čo chce povedať.
„Ako si môžeš byť istý, že ťa nespoznajú? Veď vieš, keď si..."
„Nespoznajú," utvrdil som ho pevným hlasom, „tých, čo videli moju tvár som zabil."
Auto naplnilo ticho a jediné, čo ho prebíjalo boli spomienky prebúdzajúce sa k vedomiu, ktoré som sa snažil zo všetkých síl zatlačiť naspäť tam, kam patrili. Nemohol som dopustiť, aby sa zmocnili mojej mysle. Nie teraz. Musel som sa sústrediť.
