20. Kapitola | Everything Is Okay... or... So We Thought

195 29 59
                                    

Usadený vo vyblýskanom Lamborghini Urus som brázdil preplnenými cestami naprieč vysvieteným nočným mestom a poľahky sa striasol svojich prenasledovateľov

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Usadený vo vyblýskanom Lamborghini Urus som brázdil preplnenými cestami naprieč vysvieteným nočným mestom a poľahky sa striasol svojich prenasledovateľov. Hodil som okom do spätného, uisťujúc sa, či mali dostatok rozumu na to, aby ma neprenasledovali a ostal som... milo neprekvapený ich zbabelosťou.

„Vadilo by ti, ak by Madeleine ostala pár dní u teba?" prerušil moju šoférsku sústredenosť Nicholasov hlas doliehajúci ku mne od zadných sedadiel.

„Vôbec nie. Môže ostať tak dlho, ako len bude chcieť," odpovedal som a venoval im obom letmý úsmev v spätnom zrkadle, „spolu s tebou."

„Ďakujem," šepol mučenícky, priam previnilo. Nechcel ma ničím zaťažovať, jeho sebestačnosť a nezávislosť ho v tom nepodporovali a zabraňovali mu v akejkoľvek prosbe o pomoc. Dokázal sa orientovať a prežiť vo svete zvýhodňovaných Royalov, až dokým nebol zatlačený do kúta a prinútený podrobiť sa ich pravidlám. Napriek tomu, že som mu toľkokrát ponúkal pomoc, nikdy o ňu neprosil sám.

Staral sa o Madeleine a nahrádzal jej rodičov už od svojich šestnástich rokov. O dva roky nato sme sa spoznali na vojenskej akadémii Agulhas Negras v Riu de Janeiro. Na začiatku nášho vzťahu som ani netušil, že má mladšiu sestru. Raz mi o nej povedal a predstavil nás počas jednej návštevy, po ktorej nasledovalo mnoho ďalších návštev, kedy nás nachytala pri vášnivom bozkávaní na gauči.

Bola to asi jediná vec, akú mi o sebe nezatajil. Existuje iba toľko toho, koľko znesiem a klamanie medzi ne nepatrí. Najmä nie od človeka, o ktorom som bol presvedčený, že ho milujem a on miluje mňa. A z tej ilúzie, predstavujúcej lásku, sa vykľula ďalšia falošná rozprávka, akej som prestal veriť.

Mlčky som prikývol a vykreslil na tvári odľahčený úsmev za pohľad, aký sa mi na nich dvoch naskytol. Opäť, po dlhej dobe som ich videl spolu. Keď sme sa rozišli, navštevoval som Made pravidelne a nosieval jej všelijaké drahé darčeky. Učili sme sa, hrali sa a robili množstvo zábavných aktivít spoločne, dokým nevyrástla a moje detské ja sa sklamane nestiahlo do ústrania.

S autom som sa stratil v podzemných garážach najvyššieho z mrakodrapov v Brazílii, kde som pred siedmimi rokmi kúpil apartmán sídliaci na úplnom vrchu. Vyhliadol som si ho ešte v čase, keď bol obývaný, no vďaka mojej pozícii Royala prvej vrstvy istý podnikateľ, ktorý mal pod palcom túto nehnuteľnosť, vysťahoval predošlého majiteľa. Doposiaľ som sa nezamýšľal, do akej miery mi moje privilégium Royala uľahčuje život, bral som to ako samozrejmosť. Vždy som mal prednosť, a to sa týkalo absolútne všetkého. V živote mi neprebehlo mysľou, prečo to tak je, proste to tak bolo a nešlo to zmeniť. Ako neriešime, prečo potrebujeme na prežitie piť či jesť, jednoducho to tak funguje.

Zaparkoval som na voľné miesto rezervované na meno Montes a v tichosti sme sa všetci traja vybrali z auta smerom k najbližším dverám vedúcim k striebristému výťahu. Podľa zákona musí každý vchod vyhradený pre Royalov pred vstupom do budovy obsahovať senzor, ktorý nasníma odznak, overujúc jeho autentickosť a identitu Royala, aby sa vyhlo nežiadúcim návštevám od non-royalov.

KRV NA SNEHUWhere stories live. Discover now