CHAPTER 16

607 67 93
                                    

Rod's POV

Rod: I love you so much! Thank you Ms. Chavez (his tears continues to fall)

____

I woke up because of mom. She threw pillows on my face. Magsasalita sana ako but she speak up.

Mommy Emilia: Hoy Roderick! Alam mo bang natakot ako ha? Bakit ka ba umiiyak? Kung ano anong mga pinagsasabi mo!

When mom tell those words, I held my face. Totoo nga!

Mommy Emilia: Tinatanong kita! Bakit ka umiiyak?

Rod: What the heck!It's just a dream?!

Mommy Emilia: Ahuh! You keep on saying Ms. Chavez anak. Why ba?

Rod: Napanaginipan kong sinagot na niya ako mom (then smile as his tears slowly fall but he wiped it right way.) It felt so real. Sana hindi na ako nagising

Mommy Emilia: Roderick ha! Ikaw kung ano anong pinagsasabi mo, gusto mong mawalan ako ng anak?

While mom telling those words, I sit on the bed and sigh deeply.

Rod: Can't believe na panaginip lang yun mom.

Mommy Emilia: Ayan kakaisip mo sa Lizzy mo, napapanaginipan mo na tuloy.

Rod: Sana nga napapanaginipan niya din ako mom eh (then smile)

Mommy Emilia: Wait, I heard sabi mo Barcelona. So nagbago na ba isip mo? Tatanggapin mo na ba yung offer ng tito mo?

Rod: Hindi po! (Then stood up)

Mommy Emilia: Oh okay. Basta sabihan mo kami agad ng daddy mo if ever na ...... you know maisipan mo na doon nalang muna magtrabaho.

Rod: Salamat mom pero hindi po talaga (then gave a quick hug to his mom)

Mommy Emilia: Oh siya sige, bumaba ka na ha? Kumain ka na dahil anong oras na.

Rod: Huh? Maaga pa na— (didn't finish his words cuz Emilia speak up)

Mommy Emilia: Jusko Roderick! Maaga pa ba ang 9am?! (Crossed her arms)

Rod: Huh? (Shocked)

Mommy Emilia: Anong huh? Bumaba ka na okay? I'll wait for you downstairs.

Rod: okay mom.

Mom just smile and went out of my room. I look at the clock and yes! It's already 9 na pala. I sit on the couch for a while then inalala ko yung panaginip na yun. "God! Panaginip lang pala?! Hayst! Akala ko naman tapos na paghihintay ko." I just sigh deeply and reached for my phone. As I open it, I saw a message from Imee so a smile automatically formed on my face. " Akalain mo nga naman oh, parang kagabi lang hiniling ko to ah. Ang lakas ko talaga sayo lord!"


From Imee:
Good Morning, Architect😅
Sorry I wasn't be able to reply na kagabi kasi maaga akong nakatulog.


Mamahalin  Kita ng Malayoحيث تعيش القصص. اكتشف الآن