Neter slávneho

Kľúčik v diere

   ,,Podaj mi ten kábel."

   ,,Ktorý, strýko?"

   ,,Ten čo držíš v ruke."

   ,,A to je ktorý, strýko?"

   ,,Ten červený, preboha!"

   ,,Tento, strýko?"

   ,,Áno, presne ten, a už mi ho podaj a mlč."

   ,,Jasné... strýko."

   Strýko iba zavrčal a prevrátil očami. Podala som mu žiadaný kábel, a keď sa mi otočil chrbtom, uškrnula som sa. Nanešťastie ma zbadal.

   ,,To mi robíš naschvál? Chceš to tu celé pokaziť?" zamračil sa na mňa, a ja som len bleskovo pokrútila hlavou.

   Milujem, keď ho môžem podpichovať. Ale v jednom mal pravdu. Teraz nebol vhodný čas.

   Trčíme totiž v obrovskej peci, je tu horúco ako v prdeli, a my dvaja sa tu ešte paríme v absolútne nepohodlných kostýmoch, v ktorých mám pohyblivosť asi ako človek v tesnom oblečku. 

   ,,Tu máš," podal mi miniatúrny zlatý kľúčik.

   ,,A nestrať ho," zamračil sa a zase sa mi otočil chrbtom. No to sa mu povie, nestrať ho. Ako mám preboha v takomto obleku držať niečo také malé?

   No, asi to zakríkol. Kľúčik sa mi vyšmykol z prstov, a letel do hlbokej diery,z ktorej mohol každú chvíľu vystreliť oheň.

   ,,Do riti," vzdychla som si.

   ,,Spadol ti," otočil sa ku mne strýko a prevrátil očami.

   ,,Hej! Do konskej riti!" zakričala som do tej diery levovej.

   ,,Ideš poňho!" zamrmlal strýko, chytil ma a hodil dole.

   ,,AK SA VRÁTIM, TAK ŤA ZABIJEM!" zakričala som nahor a švihla kovovými krídlami na obleku.

   Zastavila som sa vo vzduchu a najprv som nechala hnev preliezť von cez ten oblek z môjho tela. Zatiaľ som švihala svojou spásou a nabrala dych. 

   No a akože to vlastne nimi môžem hýbať? Poviem vám.

Flashback

   ,,No, vlez doňho," strýko položil poslednú pomôcku na stôl a ukázal mi na kovový žlto-oranžovo-červený oblek. Poslúchla som ho.

   Akonáhle som sa tam postavila, oblek sa mi sám začal pripájať k telu. Obopínal mi nohy, brucho, a postupne mi zakuklil aj hlavu. Na chrbte a nad zadkom som zacítila ostré bodanie, akoby ma niekto pichal injekciou.

   ,,Au! Au! Au!" začala som syčať a otáčať sa.

   ,,Upokoj sa, inak sa ti tie krídla a chvost pokazia a dotrhajú ti nervy,"  chytil ma strýko okolo pliec, aby ma nejako upevnil.

   ,,Dotrhajú mi nervy?" opýtala som sa, a keď bodanie prestalo, začala som hýbať končatinami, aby som si na ten nezvyčajný pocit zvykla.

   ,,Aby si mohla lietať a hýbať chvostom, cez krídla a chvost prechádzajú káble, ktoré sa ti tenkými zakončeniami vpichnú do tela cez chrbát a napájajú sa do nervov. Neuróny sa ti tak hneď dostanú do krídel a chvosta, aby si nimi mohla hýbať," vysvetlil mi a ja som nadvihla obočie. Pohýbala som prstami.

   ,,Nepohodlné," poznamenala som.

   ,,Ja viem, ale tak, čo mám robiť. Čakala si biele šaty alebo čo?"