,,Podaj mi ten kábel."
,,Ktorý, strýko?"
,,Ten čo držíš v ruke."
,,A to je ktorý, strýko?"
,,Ten červený, preboha!"
,,Tento, strýko?"
,,Áno, presne ten, a už mi ho podaj a mlč."
,,Jasné... strýko."
Strýko iba zavrčal a prevrátil očami. Podala som mu žiadaný kábel, a keď sa mi otočil chrbtom, uškrnula som sa. Nanešťastie ma zbadal.
,,To mi robíš naschvál? Chceš to tu celé pokaziť?" zamračil sa na mňa, a ja som len bleskovo pokrútila hlavou.
Milujem, keď ho môžem podpichovať. Ale v jednom mal pravdu. Teraz nebol vhodný čas.
Trčíme totiž v obrovskej peci, je tu horúco ako v prdeli, a my dvaja sa tu ešte paríme v absolútne nepohodlných kostýmoch, v ktorých mám pohyblivosť asi ako človek v tesnom oblečku.
,,Tu máš," podal mi miniatúrny zlatý kľúčik.
,,A nestrať ho," zamračil sa a zase sa mi otočil chrbtom. No to sa mu povie, nestrať ho. Ako mám preboha v takomto obleku držať niečo také malé?
No, asi to zakríkol. Kľúčik sa mi vyšmykol z prstov, a letel do hlbokej diery,z ktorej mohol každú chvíľu vystreliť oheň.
,,Do riti," vzdychla som si.
,,Spadol ti," otočil sa ku mne strýko a prevrátil očami.
,,Hej! Do konskej riti!" zakričala som do tej diery levovej.
,,Ideš poňho!" zamrmlal strýko, chytil ma a hodil dole.
,,AK SA VRÁTIM, TAK ŤA ZABIJEM!" zakričala som nahor a švihla kovovými krídlami na obleku.
Zastavila som sa vo vzduchu a najprv som nechala hnev preliezť von cez ten oblek z môjho tela. Zatiaľ som švihala svojou spásou a nabrala dych.
No a akože to vlastne nimi môžem hýbať? Poviem vám.
Flashback
,,No, vlez doňho," strýko položil poslednú pomôcku na stôl a ukázal mi na kovový žlto-oranžovo-červený oblek. Poslúchla som ho.
Akonáhle som sa tam postavila, oblek sa mi sám začal pripájať k telu. Obopínal mi nohy, brucho, a postupne mi zakuklil aj hlavu. Na chrbte a nad zadkom som zacítila ostré bodanie, akoby ma niekto pichal injekciou.
,,Au! Au! Au!" začala som syčať a otáčať sa.
,,Upokoj sa, inak sa ti tie krídla a chvost pokazia a dotrhajú ti nervy," chytil ma strýko okolo pliec, aby ma nejako upevnil.
,,Dotrhajú mi nervy?" opýtala som sa, a keď bodanie prestalo, začala som hýbať končatinami, aby som si na ten nezvyčajný pocit zvykla.
,,Aby si mohla lietať a hýbať chvostom, cez krídla a chvost prechádzajú káble, ktoré sa ti tenkými zakončeniami vpichnú do tela cez chrbát a napájajú sa do nervov. Neuróny sa ti tak hneď dostanú do krídel a chvosta, aby si nimi mohla hýbať," vysvetlil mi a ja som nadvihla obočie. Pohýbala som prstami.
,,Nepohodlné," poznamenala som.
,,Ja viem, ale tak, čo mám robiť. Čakala si biele šaty alebo čo?"
![](https://img.wattpad.com/cover/131270603-288-k472211.jpg)
YOU ARE READING
Neter slávneho
FanfictionLaura, dievča, ktorému rodičia zmizli a zavesili na krk jej strýkovi, odleteli kamsi do hája a ju nechali žiť v tieni jej slávneho strýka. Aj keď je jej strýko podľa nej neuveriteľný prachatý egoista, Laura dostane všetko, na čo si zmyslí a na čo u...