Neter slávneho

Veď je neškodná...

   Keď som zavrela dvere a splašene dychčala, všetky pohľady v čakárni sa na mňa zvrtli a udivene ma sledovali. Pani, čo čakala s malým chlapčekom ku mne pribehla s fľašou vody, no ja som jej ruku odstrčila a kráčala som za strýkom, ktorý na mňa čumel spôsobom, akoby som práve povedala, že som tehotná.

   V mozgu som viedla zúrivý boj. Povedať mu o Laurissii? Nepovedať? Ak poviem, určite mi Laurissia spraví také zlé veci... no ona nie, sme predsa aké-také priateľky, to by mi neurobila. Ale videla som predsa, čo so mnou spravila dnu, tak prečo by nemohla spraviť niečo ďalšie? 

   Postavila som sa pred strýka a otvorila ústa, že niečo poviem, no len som ich naprázdno zatvárala a otvárala, ako ryba na suchu. Po chvíli tohto môjho rybacieho prejavu som sa nadýchla, že mu to poviem, no nazad som vydýchla a čušala.

   ,,Si v pohode?" spýtal sa strýko, no skôr, než som stihla niečo povedať, odpovedal si sám.

   ,,Nie, nie si v pohode. To bolo až také zlé?" aj som sa potešila, že mieri rozhovor na vyšetrenie, a tak som sa toho vďačne chopila a neurčito pokývala hlavou.

   ,,Nebolo to príjemné. Som z toho... zmätená. A riadne," namáhavo som zo seba dostala. Strýko sa postavil a vrátil mi náušnice, ktoré som si rýchlo nasadila na ich miesto.

   ,,Tak poď," viedol ma von a cítila som spaľujúce pohľady ľudí v čakárni. Dvere na vyšetrenie sa otvorili a zbadala som sestričku, čo ma vyšetrovala. Vyzerala celkom v pohode, akoby sa nič nebolo stalo. Zobrala toho tučného muža dnu (ani neviem, či sa do toho tunela zmestí) a už jej nebolo. 

   Vyšli sme z budovy a mierili naspäť k nemocnici. Kráčala som ako omráčená.  Na polceste sme sa zastavili a čakali na doktora, ktorý ma mal potom ďalej odviesť na izbu. Strýko sa obrátil ku mne.

   ,,Mám niečo, čo ti určite zlepší náladu!" uškrnul sa na mňa a spýtavo som naňho zazrela. Naklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha potešujúcu informáciu.

   ,,Do tvojho obleku som pridal aj zbrane. Ešte nie sú hotové, ale budeš ich mať tam."

   ,,To naozaj?" radostne som zhíkla a objala ho.

   ,,Ty si ten naj naj naj naj..."

   ,,Naj naj naj najlepší strýko na svete. Ja viem," potľapkal ma po chrbte a odtiahla som sa. Obzrela som sa na budovu a videla, že doktor už mieri k nám.

   ,,Tak ja idem. Budem pracovať na tvojom obleku, takže ak budeš niečo potrebovať, volaj Pepper. Poviem jej, že môžeš kedykoľvek začať strašiť, tak nech je pripravená a aby si nevypínala mobil. Maj sa!" mávol mi strýko a otočil sa na odchod. Časť mozgu, ktorá hlasovala o to, aby som mu o Laurissii povedala v ten moment ale zvíťazila.

   ,,Počkaj!" zavolala som na odchádzajúceho strýka a ten sa otočil.

   ,,Laurissia sa vrátila!" povedala som mu a on prekvapene vytreštil oči. Poobzeral sa, ako ďaleko je ešte doktor a pribehol nazad ku mne.

   ,,Tak hovor. Ale rýchlo," vyzval ma a ja som spustila.

   ,,Keď skončilo vyšetrenie a odchádzala som, neustále som sa otváraním dverí akoby vracala do takej chodbičky, kde som predtým čakala. Potom sa zjavila Laurissia a vysvitlo, že spravila ilúziu. Povedala mi, ako utiekla z väznice, ale viem, aká je slušná, určite by neutiekla bez toho, aby na to mala pádny dôvod," obzrela som sa a zistila, že doktor je nebezpečne blízko. Nadýchla som sa a rýchlo pokračovala.

   ,,V tej väznici je jej ilúzia. Oni si tam myslia, že je tam, no v skutočnosti... tam nie je! Povedala mi, že ak vyzradím tebe, Clintovi, alebo hocikomu to, že utiekla, začne ma mučiť. Vliezla mi do hlavy a vyvolávala tie najhoršie spomienky! Ja... neviem, prečo ti to vravím, mám strach, že za mnou príde, že sa dozvie, že som ti to povedala... Nikdy som ju nevidela v takej sile! Nikdy netvorila také dokonalé ilúzie, a nevedela vyvolať najhoršie spomienky!" rozrušene som dokončila a strýko nehol ani brvou. Čakala som na jeho odpoveď a dúfala, že začne nejak rýchlo konať, lenže tomu tak nebolo.

   ,,Aha," bolo všetko, čo z neho vyliezlo.

   ,,Aha? Ako že ,aha'?" vypleštila som naňho oči. ,,Počúval si vôbec, čo tu celý čas hovorím?!"

   ,,Počúval."

   ,,No a?!"

   ,,Nemyslím si, že by si sa mala znepokojovať. Keby bola Laurissia tak nebezpečná ako tvrdíš, nenechali by ju predsa tu, ale vzali by ju na Asgard. Keď si nepočúvala, Thor mi povedal, že na Asgarde očakávajú, že Laurissia utečie a vráti sa. To poslanie do väzby tu na Zemi bolo niečo ako len zdvihnutý prst, ktorý ju má napomenúť, že ak bude robiť niečo zlé, takto sa jej to vypomstí. Laurissia dosť rebeluje, ale akonáhle ide do tuhého a už má pykať, stiahne chvost a už nič nerobí. Tak isto sa predvádzala aj pred tebou, určite ti nechcela ublížiť. Je neškodná. Ver mi, ak ťa dnes v noci nepríde navštíviť, tak nepríde vôbec. Čau," povedal strýko, zvrtol sa a odkráčal, pretože doktor už bol celkom pri nás a bral ma naspäť do nemocnice.

   ,,Kedy odtiaľ môžem odísť?" spýtala som sa ho nesmelo.

   ,,Uvidíme podľa výsledkov. Ak to nič nie je, pôjdeš domov. Ale ešte by som sa chcel pozrieť na ten tik v tvojich očiach. Takže ešte pôjdeš na očné," odpovedal a stislo mi žalúdok. Najmenej ešte zajtra a pozajtra tu budem. A Laurissia môže pokojne stáť za jedným z áut na parkovisku a sledovať ma.

   Keď mi toto skrslo v hlave, začala som sa otáčať a obzerať, či spoza nejakej skrýše ma Laurissia nestalkuje. Veľa som toho nevidela, lebo už sme vošli do budovy nemocnice.

   Doktor ma odprevadil až na oddelenie, kde som prebývala. Došla som na izbu a sadla si na posteľ. Všimla som si, že lôžko vedľa mňa je prázdne. Z toalety som však počula nejaké zvuky, takže som usúdila, že moja spolubývajúca zdrhla na vecko. 

   V bruchu mi nepríjemne zaškŕkalo. Sestrička mi povedala, že už môžem jesť. Tak som si vybrala z tašky puding a lyžičku, a začala som z neho pomaly ujedať.

   Okamžite mi bolo tak hnusne, akoby som sa mala povracať. Nenaplo ma, ale v ústach sa mi rozšíril hnusný pocit, a tak som dezert radšej vyhodila. Vzdychla som si s pomyslením, že asi pôjdem spať hladná. Bol štvrtok... bola som zvedavá, či cez víkend pôjdem domov.

   Ľahla som si a pripravila sa na spanie. Predtým mi ešte sestričky zmerali teplotu, odpratali preč stojan na infúziu, no kanylu mi aj tak nechali. Dievča sa medzitým z toalety vrátilo, zaželali sme si dobrú noc, a chystala som sa prespať prvú noc v nemocnici. No myšlienka na Laurissiu ma neustále budila a sledovala som okno, či tam spoza neho na mňa nezakukne. No jedine že by vedela lietať... inak neviem, ako by ma sledovala cez okno. Avšak pomyslenie na to, že konečne budem mať lepší oblek so zbraňami, aby som sa mohla lepšie brániť ma upokojila, až som napokon celkom rýchlo zaspala.