Zvedená Temnotou (Dokončené)

2. Kapitola

*Layla
Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári ale to len do chvíle, keď som si neuvedomila, že to čo sa včera stalo nebol len zlý sen. Ten známi pocit paniky bol späť. Vyskočila som z postele a zamierila do kúpelne. Nemala by som to ohlásiť polícii ? Určite áno. Čo je dneska za deň ? Kde mam to červené tričko ? Snažila som sa zamestnať myseľ, aby som sa tak netriasla a prišla na iné myšlienky. Drhla som zuby až ma začali bolieť ďasná. Rýchlo som zchmatla telefón a vytočila číslo 158, keď niekto zazvonil. Moje srdce sa opäť ocitlo až v hrdle a s trasúcimi nohami som sa presunula k dverám.
,, k-kto je ? " zatiahla som bojazlivo.
,, donáška pizze " ozvalo sa z druhej strany.
V tej chvíli sa mi zastavilo srdce. Žiadnu pizzu som si neobjednala. Odstúpila som od dverí a pomaly sa presunula do kuchyne po nožík. No hneď som ho aj pustila. Čo ma to napadlo vziať nožík ? V boji by som prehrala určite. Znova sa ozval zvonček. Rozbehla som sa do spálne po pištoľ. Otec ju mal schovanú v skrini. Panebože ! Chvala Bohu, že moji rodičia nie sú doma ! Neprežila by som keby sa im niečo stalo kôli mne. S trasucimi rukami som ju nabila. Keď zvonček zazvonil ešte raz, nadskočilo so mnou. Odrazu sa ozval hrozný rachot. Naše vchodové dvere sa rozleteli a dnu vošiel muž zo včera. Postavila som sa za roh na chodbe a pozerala sa na jeho tieň. Keď už bol nadosah vystrelila som. Guľka Bohužial zasiahla zlý cieľ a moja pištoľ sa ocitla na zemi. Zdvihla som pohľad k mužovi predomnou. Naháňal mi strach. Siahala som mu sotva po ramená. Nič viac som si nestihla všimnúť, pretože som sa ihneď rozbehla k zadným dverám. Zletela som dole schodmi a keď som sa obzrela kde je, narazila som do ďalšieho chlapa. Obaja sme spadli na zem a on ma priklincoval svojím telom.
,, pomóc " zakričala som, ,, prosím pomôžte mi niekto " vrieskala som z plnej sily a mykala sebou v nádeji, že sa vyslobodím.
,, buď ticho " zakričal na mňa hnedovlasý chlap, ktorý na mne sedel.
Prekvapilo ma, že tí obaja bastardi boli mladí. Nemohli mať viac ako dvadsaťštyri.
,, čo s ňou teraz ? " spýtal sa, keď k nám prišiel aj blondiak.
,, čo asi ? " zasmial sa a namieril na mňa zbraň.
Chcela som zkríknuť no ruka na mojích perách, ktorá patrila jednému z nich mi to nedovolila.
,, čo si zošalel ? " povedal ten hnedovlasý.
Trocha, nepratrne mi odľahlo.
,, čo to s tebou je ? " zazrel naňho krivo blondiak.
,, ak by si Bennyho odbachol správne nemuseli by sme tu teraz byť. A to nehovorím o otcovi čo povie keď sa to dozvie. "
Takže podľa všetkého sú bratia.
Ten čo na mne ležal mal celkom milú tvár a bol svalnatý, vlasy mal vyčesané dohora podľa najnovšej módy. Vyzeral ako keby prave prišiel z predvadzacieho móla. Jeho pery boli plné a bolo vidno, že sa často smeje. Blondiak vyzeral ako kópia Leonarda DiCapria keď hral vo filme Titanic. Tie vlasy, tvár a mužné rysi. Bol ako jeho kópia, čo ma dosť zarazilo. Len telo mal poriadne vypravované. Všimla som si to kôli jeho obtiahnutemu tričku pod ktorým sa mu poriadne napínali.
Z myšlienok ma vytrhla ich hádka.
,, dopekla mal som ísť bez teba " zvriekol blondiak a rozmachoval sa so zbraňou.
,, nie nemal, pretože inak by si nevyriešil svoj problém " zaškeril sa naňho.
Blondiak sa zachmúril ešte viac, ak sa to vôbec dalo a upriamil svoju pozornosť na mňa. Jeho oči ma priam prepaľovali ale bol to až príliš chladný pohľad ktorým si ma prezeral. Až ma striaslo.
,, preplo ti ?! Veď sa na ňu pozri ! " zvrieskol a ukázal na mňa.
To sa ma troška dotklo. Idiot hnusný, čo si o sebe myslí ?!
,, pozri, môžeš vyriešiť svoj problém raz dva. Riešenie maš na dosah "
,, to si radšej najmem nejakú šteku tá bude viac na úrovni ako táto. Veď sa pozri je to decko ! "
V tej chvíli som sa neovládla. Ukusila som hnedovlasého do prsta  a tak mi umožnil monológ.
,, čo si o sebe myslíš ty chumaj jeden ! " zkrikla som nervózne. Trochu mi z toho bolo do plaču. Vedela som, že nie som pekná ale počuť to od chlapca to zabolí, hoc aj od takého idiota.
,, zlato ak chceš žiť spolupracuj " povedal mi ten čo na mne mimochodom ešte stále sedel.
,, vidíš ?! Tá sa vživote nebude správať na úrovni ! " zvrieskol blondiak.
,, predstav si, ako tým naštveš otca. Pozri budeš v suchu lebo jeho požiadavku ako aj tých hore splníš a pritom budeš mať dobrý pocit z toho, že si ho neskutočne nasral "
,, o čo tu ide ! " ozvala som sa.
Znova na mňa namieril zbraňou.
,, fajn " povedal nakoniec a odložil pištoľ, ,, ako sa voláš ? " spýtal sa ten blonďavý hajzel. Ostala som zarazená, slová sa mi hromadili v mysli, no nedokázala som vysloviť súvyslú vetu.
,, L-layla " dostala som zo seba.
,, gratulujem ti Layla práve si sa zasnúbila. Povedal hnedovlasý.
Čo ?! Počula som dobre ?! Čo to má znamenať ?! Nič také ja nechcem !
,, čože ? " spýtala som sa zarazene.
,, vec sa má tak, musím sa oženiť a tuto môj braček ti zachránil život a na oplátku si ma musíš vziať " zasmial sa ironicky.
Myslela som, že omdliem. To nemyslia vážne !
,, ale ja nemôžem "
,, akože nie ? Koľko máš
rokov ? " spýtal sa ma hnedovlasý.
,, devätnásť "
,, vidíš nie je to žiadne decko si len o štyri roky starší tak sa neviťahuj ! "
,, počúvaj ma. Videla si niečo, čo si nemala a teraz ťa buď budem mať pod kontrolou alebo zomrieš a tvoja rodina s
tebou. " zasmial sa mi do tváre.
,, a-ale ... "
,, viem, že nie su doma a že sa vrátia až o dva dni takže byť tebou poslúcham " blondiak sa ku mne nebezpečne priblížil.
,, ale čo im poviem ?! Nedovolia mi len tak sa vydať ! A ani to nechcem ! "
Odrazu mi priložil zbraň k hlave a tým ma umlčal.