Zvedená Temnotou (Dokončené)

Žeby ešte nejaký dodatok?

O 18 rokov neskôr...

*Layla

,,Kyle toto nemyslíš vážne!" vzdychla som si. Mohla som predsa očakávať, že Fallon bude jeho miláčik, no toto už prehnal.
,,Čo je? Bola to predsa len paintballová pištoľ nič sa mu nestalo" uškeril sa a rozhodil rukami.
,,Je to už štvrtý!" bezmocne som rozhodila rukami, ,,musíš ju nechať nech sa aspoň skúsi zaľúbiť"
Jeho tvár potemnela, ,,môjmu dievčatku nikto ubližovať nebude! Vedela si, že ten debil má zápis v registry?" vyčítavo na mňa pozrel.
,,Nie nevedela, no Fallon vie čo robi" usmiala som sa a sadla mu obkročmo do lona, ,,nemôžeš do všetkých jej frajerov strieľať" zasmiala som sa. Bol naozaj úžasný otec, no troška to preháňal s tými chlapmi čo Fallon vodili domov. Chudáci vždy to schytali medzi nohy... Fallon sa predsa musí učiť na vlastných chybách.
,,A čo Jace? Aj jemu budeš do frajeriek strieľať?"
,,Jace je chlap ak si zrobí decko problém bude mať to dievča, no ak niekto urobí dieťa Fallon v tak mladom veku zabijem ho" nadvyhol obočie a našpulil pery.
,,Ja som mala devätnásť a urobil si mi dieťa. Čo mal povedať môj otec?" zasmiala som sa.
,,Ale to, drahá, je o niečom inom" nežne sa usmial a venoval mi bozk.
,,Neznášala som ťa za to, čo si mi urobil" mykla som plecom, ,,a pozri kde sme teraz"
,,Neviem si bez teba predstaviť život Layla" pritisol ma na svoju hruď.
,,Skúsiš byť prosím ťa na budúce trochu normálnejší?"
,,Zamieta sa... nechcem, aby ju dostal niekto, kto jej nie je hoden"
Z chuti som sa zasmiala, ,,pred devätnástimi rokmi si ma snáď bol hoden? Ach to tvoje cynické správanie a to nehovorím o fakte, ako si sa ku mne spočiatku správal..."
,,To-to... je iné ja som nevedel čo chcem, zaprisahal som sa, že si nikdy nevezmem za manželku ženu, ktorú budem ľúbiť, ani som nikdy nepredpokladal, že budem niekoho milovať" zasmial sa a začal sa mi pohrávať s vlasmi.
,,Tak vidíš, musíš ju nechať nech robí svoje vlastné chyby"
,,Ach... ale nech ho pozve na večeru k nám, aspoň takto to budem mať pod kontrolou" pregúlil tie svoje nádherné oči.
,,Haha, myslíš, že po tomto bude chcieť prísť?" prižmúrila som naňho oči.
,,Jeho smola" rozhodil rukami.

*Fallon

,,Ach Bože tak ma to mrzí!" ospravedlnila som sa snáď už po tisíc krát.
,,Myslel som, že to čo sa o tvojom otcovi hovorí sú len fámi" Will zvraštil tvár od bolesti. Chodili sme spolu už niekoľko mesiacov a zakaždým to od otca schytal, buď slovne, alebo fyzicky. Tí dvaja sa priam neznášali...
,,Je ... príliš starostlivý, vravela som ti, že to nie je najlepší nápad ísť so mnou domov... znovu..." vzdychla som si a podala mu ľad.
,,Ja sa nevzdám" zasmial sa.
,,Tak to dúfam, ostatní zdupkali hneď na prvý krát" pobozkala som ho na čelo. Myslím, že ho milujem, jeho nežné pery, drsné ruky a divy, ktoré so mnou vie robiť iba on. Slová, ktoré mi šepká, aby ma rozpálil, ako ma hladí po vlasoch dokedy nezaspím, jeho cynizmus a tvrdohlavú povahu... vždy musí byť podľa neho a ja nie som jedna z tých čo by pred ním strachom utiekli alebo ho počúvali na slovo. Práve preto ma priťahoval bol nebezpečne krásny a tajomný... vedel ma opantať, tak, že sa mi z neho podlamovali kolená. Najprv som ho neznášala za tie jeho večne pripomienky na moju adresu, no potom za mnou začal čím ďalej tým viac chodievať, nezastrašil ho dokonca ani otec... Zistila som, že pod tou drsnou pokrievkou je ozajstný Will do ktorého som sa tak bezhlavo zaľúbila. Bol môj prvý, pretože ostatní sa neodvážili zájsť ďalej ako po bozk a ihneď zdupkali preč, kvôli otcovi. Will taký nebol, nenechal sa zastrašiť a niekedy som mala pocit, že sa otcovi dokonca stavia do cesty... čo nebolo najmúdrejšie.
,,Myslím, že ..." odrazu sa zapozeral niekam dozadu.
Oblial ma zimný pot... Prosím, prosím, prosím len nech to nie je otec. Sedela som mu medzi nohami, zatial čo Will si pridržiaval ľad na jeho zúboženom úde. Ak nebude fungovať ako má sama si s otcom vyriešim účty!
Pomaly som sa postavila, vzdychla si a otočila sa.
Otec zapichol do Williama vražedný pohľad, zatiaľ čo mama sa usmievala a snažila sa celú túto záležitosť zachrániť.
,,Ach prepáč mu to Will, Kyle je trochu impulzívny" začala vysvetľovať.
,,Myslím, že som si na to už zvykol" uškeril sa a postavil sa.
,,Heh, to si nemyslím" otec sa ironicky zasmial a založil si ruky na prsiach.
Všetci chlapci, ktorí o mňa vôbec zakopli došli len po prvú métu... Pretože hádajte čo... Môj otec bol vždy v pozore, pripravený zasiahnúť tých chudákov paintballovou pištoľou. Viem, že moja rodina nie je obyčajná a čím všetkým si prešla a viem aj to ako ma má otec rád, no niekedy to preháňa. Williama mám naozaj rada a nechcem, aby zutekal len kvôli veľkému strážnemu psovi na ktorého sa otec tak rád hrá...
,,Chcete sa staviť pane?" nadvyhol obočím Will.
Znova ma oblial zimný pot. On si dovolil vyzvať môjho otca na stávku? Toto nie je dobrý nápad drahý William. Prosebne som naňho pozrela a potom sa otočila na otca. Srdce mi divoko udieralo do hrudného koša, mala som pocit, že sa chce prebiť von...
,,Ty sa chceš staviť so mnou?" otec sa rozosmial.
,,Prečo nie?" rozhodil rukami Will s úsmevom na tvári.
,,Výzva prijatá" povedal otec so smrtiacim pohľadom, ,,uvidíme koľko toho vydržíš" zahrmel, pohŕdavo si ho prezrel a odpochodoval preč.
Zaúpela som smerom k Williamovi. Toto nemal robiť, nepozná otca, nevie čoho je schopný... Nechcem, aby sa mu niečo stalo. Aj keď viem, že Will je ten typ chlapa, ktorý sa zrejme nebojí žiadnej výzvy, no môj otec je bývalý mafián s vojenským výcvikom...
,,Mami" šepla som skoro so slzami v očiach.
,,Čo keby si k nám prišiel zajtra na večeru Will? Skúsime to nejako urovnať" usmiala sa milo mama.
,,Ďakujem vám, ste veľmi láskavá"
,,Uvidíme sa" mama sa znova sladko usmiala a odišla za otcom žehliť čo Will napáchal.
,,Prečo? Prečo si to urobil?" rozhodila som rukami.
,,Pre zábavu" uškeril sa a pritiahol ma k sebe. On si zrejme neuvedomuje situáciu v ktorej sa nachádza.
,, Ty ho nepoznáš ..."
,,Ani on nepozná mňa. Trúfam si naňho a už len táto skutočnosť by v ňom mala vyvolať pocit, že o teba naozaj stojím. No nie?"
,,On to zobral vážne Will" vzdychla som si.
,,Ja som to aj vážne myslel, myslíš si, že som srandoval?" zasmial sa, ,,nemusíš sa ničoho báť"
Preňho to snáď bola len nejaká sranda... Čo dopekla nevidí, že otec nie je len obyčajný podnikateľ v obleku?!