Zvedená Temnotou (Dokončené)

24. Začiatok konca

*Layla
S prerývaným nádychom som pomaly otvorila oči. Predomnou sa objavila nejaká rozmazaná machuľa. Poriadne som na ňu zaostrila a všimla si, že je to Mia.
,, čo sa stalo ? Kde to som ? " zaaukala som a chytila sa boľavého miesta na čele.
,, len pokojne lež. Si v nemocnici. "
,, kde je Kyle ? "
Mia prestúpila z nohy na nohu a zdala sa mi byť nervózna. Zachvátila ma panika. Stalo sa mu niečo ?!
,, on hm noo... on nemohol
prísť "
,, je v poriadku ? "
,, ano ano je " nervózne prikývla.
,, ako dlho tu ešte budem ? " spýtala som sa.
Síce ma bolelo celé telo ale nemocnice som z duše nenávidela.
,, zajtra ráno by ťa mali pustiť domov "
,, hmm "
Zapozerala som sa von oknom na zapadajúce slnko.
,, čo sa stalo s Malcolmom ? " vytlačila som zo seba otázku, ktorá my uviazla v krku.
,, ostal s guľkou medzi očami. Napadol otca a Kyle zakročil " mykla plecom akoby nič.
,, chcem ísť odtiaľto preč. Prosím preberiem zodpovednosť za predčasné prepustenie len chcem odtiaľto vypadnúť prosím "
Neznášala som nemocnice. Bolo tu kopu voľného času, ktorý môj mozog samovoľne využíval na premýšľanie nad vecami, ktoré ma trápili zo všetkého najviac. Doma by som sa trocha uvoľnila a možno sa presvedčila na vlastné oči prečo Kyle naozaj nemohol prísť za mnou do nemocnice.
,, nie je to bezpečné " smutne sa usmiala Mia.
,, prosím neznesiem to tu "
,, tak fajn zajdem pre doktora "
O niekoľko minút som už svoj ubolený zadok položila na miesto spolujazdca v Miinom Mercedese. Myšlienky mi v hlave len tak výrili, zožierali ma zaživa. Len som bezmocne pokrútila hlavou a snažila sa ich zapudiť. Bezvýsledne. Nedalo sa to. Bála som sa toho najhošieho. Mňa nikdy nič dobré stretnúť nemôže, okrem Adeliny a Rebbeky tie dve sú moja trofej, ktorú sa mi podarilo vyhrať za posledných devätnásť rokov. Kyle bude moja zkaza, to hrozné tušenie a zlý pocit, ktorý ma sprevádzal celou cestou domov som znášala len zarývaním nechtov do sedadla auta. Neviem prečo myslím na najhoršiu alternatívu. Možno len rieši nejaké veci a preto nemohol prísť. Áno určite to bude takto a ja sa tu nechám unášať mojou skeptickou mysľou. Nechápem dôvod zastavenia pri malej kaviarni.
,, počkáš prosím minutku mám tu objednávku a musím ju vyzdvihnúť " usmiala sa Mia a vystúpila z auta.
Neostávalo mi nič iné než prikyvnuť.
Vytiahla som telefón a vytočila Kyleovo číslo, potrebovala som počuť jeho hlas a jednu jednoduchú vetu, že je v poriadku. Mia mi síce povedala, že sa mu nič nestalo ale celé moje bytie to potrebovalo počuť od neho. Prešli dve pípnutie počas ktorých som sotva dýchala a potom nič. Zrušil ma. Bolestivo som si zakusila do spodnej pery. Možno len teraz nemôže hovoriť. Snažila som sa presvedčit samú seba. Cítila som, že sa niečo deje no bolo tu aj jedno mizivé percento, že sa mýlim. Nie, určite sa mýlim. Žmolila som si prsty uložené v lone a netrpezlivo čakala na Miu. Ruky sa mi triasli a žalúdok som mala neskutočne stiahnutý. Ťažko som prehĺtla a skúsila mu znovu zavolať. Tri pípnutia a ticho. Opäť ma zrušil. Urobila som hlboký nádych a snažila sa radšej vôbec nemyslieť. To mi nemôže aspoň napísať esemesku, že žije a nič mu nehrozí ?! Zabilo by ho to snáď ?! Srdce som mala až v krku a moje prsty začali nervózne poklepkávať po kolenách. Mia bola v nedohľadne. Kedy sa vráti ? Vravela, že to nebude trvať dlho. Pomaly som otvorila dvere auta a vyšla von. Kľúče som vytiahla zo zapaľovania, aby som auto mohla zamknúť. Spätné zrkadlá sa stiahli a ja som si pohľadom premerala kaviareň s názvom CaffeBar. Nikdy pred tým som tu ešte nebola. Vzdychla som si a vošla dnu. Bola to malá útulná kaviareň na retro štýl. Miu som si všimla hneď, stála pred pultom a akurát platila. Podišla som k nej a ona mi hneď s úsmevom vopchala kávu do ruky.
,, ďakujem " usmiala som sa, ,, ehm čo sa vlastne stalo ? Posledné čo si pamätám bolo, že som odpadla "
,, áno odpadla si sama som si prešla výsledky, písalo tam, že to bolo vyčerpaním a postrelili ťa ... zas... tvoje telo utrpelo šok a preto si odpadla " zaštebotala snáď až príliš natešene. Nenápadne som nakukla dozadu a uvedomila si dôvod jej nadšenia. Za pultom stál sexi barman a usmiaval sa naším smerom. Zachychotala som sa a aspoň to ma trochu vytrhlo z myšlienok, ktoré mi stále nedali pokoj.
Mia s úsmevom ako slniečko na hnoji roztvorila vchodové dvere vily. Jediné na čo som myslela bolo ako sa čo najskvor dostať do mojej a Kyleovej izby. Ospravedlnila som sa Mii, že si potrebujem ísť ľahnúť a začala sa štverať hore schodmi. Moje srdce skoro dostalo kolabs ako rýchlo som nimi vybehla. Cestou som znova skúsila zavolať Kyleovi ale teraz to pre istotu vôbec nedvíhal. V ruke som pevne svierala kelimok s kávou a nervózne kráčala dlhou chodbou až na koniec. Asi v polovočke som začula nejaké zvuky. Prerývane som sa nadýchla a vymietila z hlavy myšlienku, ktorá mi napovedala čo to mohli byť za zvuky. Spomalila som a s vzduchom uväzneným v hrdle som priatúpila k dverám.
,, tak veľmi si mi chýbal " ozval sa ženský hlas a potom hlasné zastonanie.
Nervy som mala napäté a slzy na krajíčku. Moja roka sa zosunula na kľučku a sama otvprila dvere.