Zvedená Temnotou (Dokončené)

19. Jeden, dva, tri...

*Layla
Nohy a celé telo sa mi triasli od strachu. Nevedela som či je schopný nás naozaj zabiť, no riskovať som to nechcela. Radšej som sa zamýšľala nad nejakým únikom. Nič len Antóniov úsmev a jeho pohľad, ktorým ma prepaľoval, nič iné som nevidela. Bože daj mi silu nech z toho vyviazneme živý.
Pozrela som na Kyleovu ranu, ktorá stále krvácala.
,, potrebuje lekára " vyhŕkla som, neviem odkiaľ sa vo mne vzala toľká odvaha.
,, vidíš tu nejakého ? " spýtal sa António sarkasticky.
,, ak zomrie nedostaneš svoje peniaze " povedala som odhodlane a bojovne vystrčila bradu.
,, ak zomrie budem mať teba. Aj keď mohol by som si ťa vziať hneď tu a on by sa díval... " zamyslene sa zasmial a Kyleovi sa opäť napli svaly.
,, tak mi daj aspoň nejakú lekárničku " zašeptala som.
,, hmm " prižmúril na mňa oči, ,, Bennito " kyvol na černocha, ktorý do mňa pred tým strkal, ,, dones tejto kráľovne lekárničku a odveď ich odtiaľto " pohľad presunul na Kylea, ,, vyrážame za úsvitu " povedal.
Strčil nás do malej izby s jednou tvrdou posteľou a autolekárničkou.
S trasúcimi rukami som ju otvorila a šmátrala v nej kým som nenašla obväz, dezinkekciu a ihlu s niťou.
,,  zvládneš to ako vždy " nesmelo sa na mňa usmial.
Ak som hľadala nejaký zádrheľ práve som ho našla. Mám sa po celý svoj život takto báť ?
,, vždy to bude takéto ? "  skoro som plakala.
,, ako to myslíš " zamračil sa.
,, budem žiť s pocitom, že každou chvíľou nás môže niekto zabiť ? "
,, myslel som, že si to riziko uvedomuješ "
,, nevedela som, že až takéto
veľké " rozhodila som rukami.
Kyle zaklial.
,, musím ťa zklamať vždy to bude takéto " povedal mrzuto.
,, to sa na mňa akože hneváš ? " zamračila som sa.
,, kurva treba to zašiť " zchytil mi ihlu z rúk.
,, prečo ma tu vlastne nenecháš a neodideš si do Monte Carla sám ? Budeš mať lepšiu šancu na útek ! " zkríkla som.
,, och prestaň dobre ?! "
,, nie neprestanem. Nemáš sa čo na mňa hnevať, keď šaliem pretože nás uniesli ! "
,, o to tu ide ! Šalieš a nemáš prečo ! Uvedom si, že to bude stále takéto " zkrikol na mňa a potom zaklial od bolesti.
,, doriti daj to sem " vytrhla som mu ihlu.
Ranu som vydezinfikovala. A nemyslite si, že som to robila opatrne.
,, kurva ! Upokoj sa " zvrieskol na mňa.
,, ja som pokojná ! "
Ešte raz som na ňu vyliala dezinfekciu a pekne poriadne.
,, hups " ironicky som sa zasmiala.
Kyle sa len zhlboka nadýchol a zahryzol do uteráka.
Keď som s tým skončila odišla som si sadnuť k oknu. Vedela som, že nám to nevydrží večne. Pocit strachu, ktorý ma prepadol, keď som ho videla krvácať bol neznesiteľný. Najradšej by som bola zdrhla niekam preč, čo najďalej od všetkých. Povedala som si, že nikdy nechcem mať za muža vojaka alebo policajta, pretože nechcem žiť v strachu deň čo deň či sa mi vôbec vráti domov. S Kyleom je to oveľa horšie. Len pred niekoľkými dňami na nás trieľali, teraz nás uniesli. Čo bude následovať ?
Celú noc som nezažmúrila oka.
,, vstávať ! " dnu vtrhol António.
Celú cestu som s Kyleom neprehovorilaa on so mnou tiež nie.
,, problémy v raji ? " zasmial sa António.
Kyle po ňom fľochol zlostný pohľad.
Odrazu nastal výbuch. Antóniovo auto pred nami v ktorom boli jeho ľudia vybuchlo. Tlaková vlna nás prehodila na chrbát auta. Ten náraz ztlmil bezpečnostný pás. Sklo na aute sa roztrieštilo všade naokolo. Niektoré kúsky sa mi zapichli do ruky. Na hlave som pocítila neskuročnú bolesť.
,, doriti ! " zaklial niekto.
Otvorila som oči a všimla si ten zvätok naokolo. António v bezvedomí, Kyle kričiaci na mňa. Bolo to ako sen, vôbec som si neuvedomovala čo sa deje a Kyleov hlas som vôbec nepočula. Chytila som sa za čelo a pocítila teplú tekutinu.
,, Layla ! " konečne som začula Kylea, ,, hovor so mnou ! Si v poriadku ?! " chytil ma za tvár. Všmla som si, že je hore nohami. Teda ja som vysela zo stropu, pridržiaval ma len pás.
Prikývla som.
,, dobre na tri ťa odopnem " pozrel mi do očí.
Ucítila som ako mi niečo teplé tečie po tvári. Myslela som, že je to krv ale boli to slzy.
,, jeden, dva, tri " povedal a ja som dopadla na strechu auta.
Zaaukala som. Bolelo ma celé telo.
Dvere na aute boli vykopnuté a vonku už stál Kyle podávajúc mi ruku. Nejako sa mi podarilo dostať von.
Hneď ma zchmatol do náruče a objal.
,, už je dobre " šepol no to môj vodopád sĺz neutíšilo.
Odrazu sa ozval zvyk zbrane. António stál na druhom konci auta a mieril na nás.
,, odtiaľto sa živý nedostaneš Bleake " zakričal.
Kyle ma vtisol za seba.
Roztriasla som sa ešte viac.
,, aká múdra reč, no zabudol si, že si mi to už raz vravel " uchechtol sa Kyle.
Všimla som si zbraň, ktorá ležala neďaleko mňa. Už len sa k nej nejako dostať. Možno ak by som sa zahrala, že som omdlela možno by som na ňu dosiahla. Zas a znova som mala srdce až v krku.
Zaznel ďalší výstrel a Antóniov smiech. Vystrašene som pozrela na Kylea či je v poriadku. Guľka ho len lízla z pravej strany. Bol to len škrabanec. Chvala Bohu. Nie je iná možnosť, musím to skúsiť. No ak by som "odpadla" obrátila by som pozornosť na seba. Nenápadne som natiahla nohu a snažila sa ju pritiahnúť k sebe. Vôbec som si nevšímala slová, ktoré zneli popri mne. Nohou som zbraň pritiahla k sebe. Bola pri mojích nohách, stačilo sa len rýchlo zohnúť.
Dobre na tri. Jeden, dva, tri. Prudko som zdvihla zbraň a hneď vystrelila.