Zvedená Temnotou (Dokončené)

4. Dobré hrané divadlo

*Layla
Nemohla som sa udržať, musela som sa škodoradostne uchechtnúť. Tak mu treba, hajzlovi jednému ! Zároveň ma poriadne nasralo, že mi nezabudol pripomenúť koľko má mileniek. Nech si ich má, mne je to jedno len sa čudujem, že si myslí, že mi to bude vadiť. Heh, určite. Ty môj milý sa ma nedotkneš. Zagánila som naňho.
,, pusti ma ! " trhla som sa, keď sme zastavili pred akýmisi dverami.
Všetko tu bolo veľké a noblesné. Nevedela som sa vynadívať.
,, hraj to alebo budeme obaja v riti " povedal celkom vážne.
Nečakala som, že ma chytí za pás a pritiahne k sebe. Toto bol neočakavaný krok, na ktorý som nebola pripravená. Trhlo mnou, bolo mi to nepríjemné byť tak blízko jemu, vlastne hocijakému opačnému pohlaviu, s ničím podobným som zatiaľ nemala skúsenosti. Vždy som bola tá, čo len číta knihy a nezaujíma sa o svet okolo nej. Jasné, chcela som mať chlapca, veď po prečítaní toľkých ľúbostných kníh som chcela zažiť pocit niekoho ľúbiť. Žiaľ doposiaľ sa tak nestalo. Znervóznela som.
,, ale nebodaj ti to je nepríjemné ? " uchechtol sa mi do tváre.
Zamračila som sa. Bola som od neho viditeľne nízka. To sa proste moje gény rozhodli, že túto vlastnosť zdedím práve po rodičoch. A nenávidim ich zato ! (Tie gény pochopiteľne).
Odkašľala som si a snažila sa nečervenať ale to som už pocítila nával tepla na lícach. Ach jaj. Prečo práve ja ?! Ten idiot zaklopal a vošli sme dnu. Priznávam čakala som kadečo ale toto nie. Po mojej pravej aj ľavej strane boli od stropu až po zem samé knihy. Bola ho nádherná knižnica. Bola som ňou tak ohúrená, že som si nevšimla chlapa za mohutným, dreveným stolom.
,, ehm otec ? " ozvalo sa to stvorenie veľa mňa. Ruky mi opäť položil na pás a tým ma vyviedol z miery. Začali sa mi potiť dlane. Osoba ktorá ku mne zdvyhla zrak mi naháňala hrôzu. Bol to hnedovlasý muž v strednom veku s briadkou pod nosom. Postavou sa podobal na svojho syna ale bolo vidno, že už je vo veku. Mal na sebe čierne priliehavé sako a svoj ľadový pohľad upieral na mňa.
,, čo pre vás môžem urobiť ? " spýtal sa po chvíli ticha.
,, chcel si, aby som čím skôr splnil tvoju požiadavku tak mi dovoľ predstaviť ti moju budúcu ženu " predniesol so sarkazmom a viditeľne falošným úsmevom.
,, prezradíš mi aj jej meno ? " spýtal sa.
,, Layla " povedal a ja som ucítila ako sa mu napli svaly.
,, Layla ... čia ? "
Myslím, že asi buchnem od smiechu. Ha ! Tak sa predveď krásavec ako sa volám priezviskom ?! Kútiky úst sa mi zvnili v úsmeve, ktorý mi zamrzol vo chvíli, keď sa ozval.
,, Somers, volá sa Layla
Somers " škodoradostne sa na otca usmial. Pochopila som, že tí dvaja vedú nejaký neviditeľný súboj.
,, slečna, chcem od vás vedieť jednú vec. " pozrel mi rovno do očí, ,, milujete môjho syna ? "
Tak takúto otazku som nečakala. Úplne som ztuhla, nevedela som čo mám na to odpovedať. Samozrejme, že ho nemilujem ! Veď sa mi vyhrážal, uniesol ma a skoro ma zabil ! Už už som mala na jazyku odpoveď keď mi skočil do reči Kyle.
,, čo je to za otázku ?! Dopekla to si to aspoň raz nemôžeš odpustiť ? Vravel som ti, milujeme sa. Poznáme sa už dva roky. Ja som sa ženiť nechcel ale kôli tomu blbému zákonu to urobím a tak isto nevidím dôvod prečo nie, keď sa milujeme ! " povedal rozhorčene ten imbecil. Skoro by som sa neudržala a začala sa smiať. Takže milujeme hej ? Poznáme sa dva roku ? Hm. Lož, lož a ešte raz lož !
,, hraj to so mnou alebo je tvoja rodina mŕtva " zašomral mi nepatrne do ucha.
,, ja to ale chcem počuť od nej " znova sa ozval jeho otec a postavil sa z koženného kresla.
Cítila som sa ako v klietke, nedalo sa odtiaľ újsť. Tlak mi stúpol a srdce začalo bezhlavo trieskať do môjho hrudného koša.
,, a-áno samozrejme, že ho milujem inak by som so svadbou nesúhlasila však ? " upriamila som pohľad na Kylea, ten len zaťal sánku.
,, dobre, myslím si však, keďže ťa domov nikdy nepriviedol, mohli by sme sa trochu viac zoznámiť a rád by som spoznal aj tvoju rodinu " predniesol s úplným kľudom až mi to bolo divné. Ale počkať ! Moju rodinu ?! To hádam nie ! Popri tom všetkom som na to zabudla. Musela som predsa vedieť, že sa s nimi budú chcieť stretnúť. Ach a to ani nehovorím ako im to oznámim. Veď oni ma zderú z kože. Nedovolia sa mi vydávať v devätnástich ! Ale ja nemám inú možnosť.
,, koľko máš vlastne rokov ? " spýtal sa, keď už stál predomnou v celej svojej kráse.
,, devätnásť " odpovedala som.
Svoj chladný pohľad presunol na syna, ,, aj tvoja mama mala devätnásť, keď sa za mňa
vydávala " ako to dopovedal nechal nás osamote a odišiel.