Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

3.

Hľadel do tváre muža asi o pol hlavy vyššieho s prenikavo zelenými očami a vlasmi farby horkej čokolády. Vyzeral minimálne o desať rokov starší, no vyžarovala z neho istá charizma, ktorá zapríčinila, že mu bol na prvý pohľad viac než sympatický.

Muž pobavene žmurkol a on si zdesene uvedomil, že naňho zrejme musel celý čas fascinovane zírať.

„Prepáčte,“ zahanbene zamumlal a odvrátil pohľad. Snažil sa upokojiť zbesilo bijúce srdce a premýšľal, čo od neho ten chlap vlastne chcel. Cigareta v ruke a akoby na niečo čakal. „Jasné, oheň... Nech sa páči,“ spamätal sa po chvíli a svojim obľúbeným Zippo zapaľovačom s motívom britskej vlajky pripálil mužovi cigaretu.

„Ďakujem,“ usmial sa neznámy a potiahol si. „Nudili ste sa, však?“ nečakane sa opýtal po chvíli zamysleného premeriavania.

„Bolo to tak vidno?“ prekvapene vyhŕkol. Pripadal si čoraz trápnejšie. Nemohol mu ten človek dať jednoducho pokoj?

„Pre nezainteresovaného nie. Ale ja mám na také veci nos,“ uškrnul sa neznámy. „Hádam, že nie ste otecko, všakže?“ vypálil odrazu a Jakubovi skoro zabehlo. Najprv naňho nechápavo civel a potom sa po dlhom čase úprimne, od srdca rozosmial. Ten muž bol fakt zvláštny.

„Vari tak vyzerám? Som len starší brat.“ Netušil, prečo sa s ním vôbec bavil, ale začínal sa cítiť v jeho prítomnosti celkom príjemne.

„Vzhľadom na to, že v dnešnej dobe sa rodičmi stávajú mladí ľudia oveľa skôr -“

Pobavene pretočil očami. „Mám dvadsať, kedy by som to asi tak stihol?“

„Divili by ste sa, koľko ešte detí už má deti,“ zafilozofoval muž, zahasil cigaretu a ohorok zahodil do popolníka.

„Môžete byť pokojný, to naozaj nie je môj prípad,“ uškrnul sa a zimomrivo sa zababušil do bundy. „Som tu naozaj len s bratom.“

„Aj tak je to milé, že ste s ním prišli vy a nie jeho -“

„Otec šiel do prdele a na Miška kašle,“ prerušil ho, ostrejšie ako zamýšľal, no dal tým jasne najavo, že sa mu smer rozhovoru prestáva páčiť a neželá si v ňom pokračovať.

„Myslel som mamu,“ zašomral si muž pre seba popod nos. Jakubova prudká reakcia a chlad, sálajúci z jeho slov, ho prekvapila. Asi sekundu zarazene civel pred seba a spracovával ich význam. Poznal jedného Miška, ktorý vyrastal len s mamou a starším bratom. Žeby to bol práve tento mladý muž? Vylúčené to rozhodne nebolo. „A smiem sa spýtať, do ktorej triedy chodí Miško?“

„Do štvrtej bé, prečo?“ odpovedal Jakub bez toho, aby nad tým rozmýšľal.

„Len ma to zaujímalo,“ žmurkol muž a otočil sa k vchodu do budovy. „A mali by ste ísť dnu, ak tu nechcete zamrznúť.“

Jakub po jeho odchode len nechápavo pokrútil hlavou. Nešlo mu do hlavy, prečo sa ten chlap oňho a Miška tak veľmi zaujímal. Snáď to nebol žiadny pedofilný úchylák, veď vyzeral slušne a bezpečne. Zo skúsenosti však vedel, že zdanie často klame. Ostávalo mu veriť, že toto nebol ten prípad a Miškovi nikto neublíži.

Zvyšok programu už vôbec nevnímal. Neustále mal pred očami neznámeho muža s prenikavým smaragdovým pohľadom.