Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

19.

Sobotné dopoludnie sa Jakubovi vlieklo neskutočne pomaly. Akoby sa čas zastavil a rozhodol sa mučiť ho svojou nekonečnosťou.

Po tom sne sa nedokázal takmer na nič sústrediť a neustále bol duchom neprítomný. Keby mu v tej chvíli niekto nahliadol do hlavy, bol by zhrozený tým, okolo čoho sa točili jeho myšlienky.

Keď si na veľké mamine naliehanie - aj to mu musela zopakovať aspoň desaťkrát, aby ju vôbec vnímal - upratal izbu, pri čom aspoň na chvíľu vypustil z hlavy Mateja a jeho uhrančivý pohľad, bol veľmi rýchlo opäť tam, kde predtým. Duchom pri zelenookom učiteľovi. Na pokoji mu nepridala ani esemeska, ktorá mu neschádzala z mysle. Dookola si kládol otázku, čo viedlo Mateja k tomu, aby sa mu ozval. A prečo sa mu teda neozval hneď, ale až po troch dňoch? Chcel mu tým snáď niečo naznačiť? Mal pocit, že mu z tých myšlienok o chvíľu praskne hlava a on sa načisto zblázni.

Popoludní, keď už od nudy nevedel, čo robiť a rozmýšľal nad tým, že začne robiť niečo do školy - hoci ešte prázdniny poriadne nezačali, ale potreboval sa niečím zamestnať, izbou sa ozval zvuk prijatej esemesky.

Pri pohľade na obsah správy zalapal po dychu a podlomili sa mu kolená.

Matej: Ahoj, večer sa chystám do mesta na vianočné trhy. Nerád však nakupujem sám, nechcel by si mi robiť spoločnosť? Za odmenu pozývam na výbornú pizzu :-) M

„To musí byť sen," zamumlal omámene. Telom sa mu rozlieval príjemný adrenalín a zachvátili ho zimomriavky. Hľadel na tie slová a nedokázal tomu veriť. Vážne ho Matej práve pozval von? Znamenalo to snáď pozvanie na rande, alebo sa za tými slovami skrývala len úplne obyčajná prosba o pomoc?

V tom momente sa mu v hlave rozsvietila kontrolka a on akoby dostal facku. Vianočné trhy. To musí byť zlý pokus o vtip.

Aká irónia. On, ktorý nenávidel Vianoce a mal paniku zo všetkého, čo s nimi súvisí, by mal ísť na vianočné trhy? To teda nie.No na druhej strane, ísť tam s Matejom by nemuselo byť najhoršie. Jeho prítomnosť by mohla prevážiť všetky negatíva.

Pokiaľ tam nepôjde, nezistí to. A on to rozhodne skúsiť chcel.

Ja: Rád sa pridám, kedy a kde sa stretneme?

Matej: O siedmej, na námestí pri veži. Teším sa.

Ja: Aj ja.

Trasúcimi prstami naťukal poslednú odpoveď a dal mobil stranou.

Zdalo sa mu to ako sen. Stretne sa s Matejom. Možno by to mohlo byť dokonca rande. Vôbec netušil, čo môže od toho stretnutia očakávať, a možno práve preto ho to tam neskutočne tiahlo. Aj keď to znamenalo ísť na tie prekliate trhy. Ale čo by neurobil pre stretnutie s Matejom? Čo ak ten večer zmení celý jeho život?

Do stretnutia mu ostávali tri hodiny. Nedokázal si predstaviť, ako to dovtedy vydrží pri zdravom rozume. Už teraz mal nervy na prasknutie. Do večera sa určite zblázni.

***

„Kam ideš, Jakub?" zastavila ho mama, keď si v chodbe obúval topánky. „O chvíľu bude večera."

„Idem von, najem sa tam, nečakaj na mňa," navliekol si bundu a nasadil na hlavu čiapku. „A možno prídem neskoro, takže pokojne choď spať. Beriem si kľúče, nemusíš si robiť starosti. Čaute," zamával Miškovi a aby predišiel prípadnému výsluchu, radšej ihneď zmizol. Úplne stačilo, že mu išla hlava prasknúť od otázok, ktoré sa mu ňou honili.

Pomaly kráčal smerom k centru, snažiac sa ignorovať všade prítomnú vianočnú atmosféru. Ešte jej bude mať za večer dosť. Aby sa odpútal od okolitej reality, založil si do uší slúchadlá a z mobilu si pustil svoje obľúbené pesničky. Keď sa sústredil na hudbu, čas plynul úplne inou rýchlosťou. Ani nevedel ako, nohy ho niesli samé, odrazu sa ocitol na dohodnutom mieste, na námestí, pri stĺpe. Ani sa nestihol obzrieť, keď sa odniekiaľ znenazdajky vynoril Matej a zo širokým úsmevom mieril k nemu. Rozbúchalo sa mu srdce a cítil, ako sa ho zmocňuje tréma. Prečo sa pred ním vždy cítil ako malý, neskúsený školák? Jakub, spamätaj sa!

„Ahoj," pozdravil ho.

„Ahoj," nesmelo sa usmial a dal si dolu slúchadlá. „Tak ideme nakupovať?" naprázdno preglgol. Musí to zvládnuť, nedá pred ním najavo svoje znechutenie a paniku.

„Budem rád, pretože nemám skoro žiadny darček," povzdychol si učiteľ. „Neviem prečo si to vždy nechávam na poslednú chvíľu?"

„Tak to nie si sám," zašomral otrávene. „Tak kde začneme?"

„Navrhujem začať stánkom s vareným vínom. Tam sa zohrejeme a môžeme v pokoji nakupovať. Súhlasíš?"

Čo iné mi ostáva? „Áno."