Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

22.

Tri slová, ktoré v Jakubovi vyvolali celú búrku pocitov. Cítil, ako jeho líca naberajú červený nádych a husiu kožu mal snáď po celom tele. Počuť tie slová z učiteľových úst bolo niečo neopísateľne krásne a vzrušujúce. Naozaj sa mu páči? Nebolo to všetko len preludom jeho emóciami vybičovanej mysle?

„My - myslíš to vážne?“ zašepkal, akoby sa bál, že ak sa to opýta nahlas, zlomí kúzlo okamihu.

„Áno,“ Matej si s ním preplietol prsty a usmial sa.

Elektrizujúci dotyk vyslal do Jakubovho tela ďalšiu dávku doposiaľ nepoznaných pocitov. Zhlboka dýchal a kútiky úst sa mu zvlnili do hanblivého úsmevu. „Aj ty sa páčiš mne,“ zamumlal takmer nečujne, no podľa Matejovho širokého úsmevu vedel, že ho muž počul. Nervózne si hrýzol spodnú peru, netušiac, aký účinok to má na jeho spoločníka.

Matej sa držal silou vôle, aby sa na Jakuba nevrhol ako divá šelma. Imponovala mu jeho hanblivosť, no zároveň pôsobil sebavedome, ako niekto, kto svoju nevinnosť cielene využíva vo svoj prospech. „Nepôjdeme sa ešte prejsť? Alebo už chceš ísť domov?“ znenazdajky sa opýtal a vytrhol Jakuba z divokých myšlienok, ktoré mu vírili hlavou a točili sa okolo muža, sediaceho naproti. Zmätene zažmurkal, no potom mu došlo, na čo sa muž pýtal.

„Rád by som sa ešte prešiel, ale už mimo toho humbuku,“ priznal nakoniec. Bolo mu jedno, čo budú robiť, len chcel byť v Matejovej prítomnosti čo najdlhšie. Ak by to znamenalo ďalšiu hodinu prechádzky, prečo nie? Len už žiadne vianočné trhy, ani nič, čo Vianoce pripomínalo.

„Hm, tak čo napríklad park? Ten je mimo centra diania,“ navrhol Matej po chvíli zamyslenia.

„To je skvelý nápad,“ súhlasil a pomyslel si, že tam budú mať dostatok súkromia. V tom čase tam bývalo málo ľudí, väčšina obyvateľov mesta dávala prednosť teplému punču a nákupu darčekov na poslednú chvíľu.

„Super, tak ja teda zaplatím a pôjdeme."

***

„Ďakujem za pekný večer. Bolo mi s tebou dobre,“ lúčil sa Matej s Jakubom pred bytovkou, kde mladík býval. Trval na tom, že ho odprevadí domov. Hoci tvrdil, že ho takto v neskoro samého nepustí, aby sa mu nič nestalo, Jakub ho upodozrieval, že jeho žiadosť mala aj čisto sebecké pohnútky.

„Aj mne bolo krásne,“ hanblivo sa usmial. Tak veľmi chcel chytiť Mateja za ruku, schúliť sa mu do objatia a pobozkať ho. Celý večer túžil po tom, prvýkrát spojiť ich pery, no mal strach. Nechcel byť ten, kto urobí prvý krok. No zároveň netušil, či sa toho dočká z druhej strany. Vôbec si neuvedomil, že si opäť hryzie spodnú peru.

Mateja Jakubove počínanie neskutočne provokovalo. Pýtal sa sám seba, či to je naozaj len nevinné gesto a vôbec si neuvedomuje, čo s ním robí, alebo práve naopak, mladík si to uvedomuje až pridobre a snaží sa ho vyprovokovať? V každom prípade, darilo sa mu to veľmi dobre. Nakoniec to nevydržal, pritiahol si prekvapeného Jakuba do objatia a prvýkrát spojil ich pery.

Bol to nežný bozk, len jemný dotyk pier, no i to stačilo k tomu, aby v Jakubovom tele vybuchol ohňostroj. Keď sa ich pohľady stretli a modrá sa vpila do zelenej, Jakub bol definitívne stratený. Toto bola tá chvíľa, na ktorú čakal, odkedy sa stretli pri veži. Podlamovali sa mu kolená a keby ho Matej nedržal pevne vo svojom náručí, bol by sa zviezol na zem. Srdce mu zbesilo bilo až niekde v hrdle a v bruchu mu poletovalo snáď milión malých motýlikov a trepotalo krídelkami ako o život.

Bola to čarovná chvíľa a nechcel, aby niekedy skončila. Vedel, že skôr čo neskôr k tomu príde, ale chcel to oddialiť čo najviac. Kŕčovito držal Mateja za kabát a odmietal ho pustiť. Keď sa muž chcel odtiahnuť, bol to práve Jakub, čo mu to nedovolil.„Ešte nie,“ zamumlal a opäť spojil ich pery.