Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

23.

V neskutočnej eufórii a srdcom až niekde v krku stúpal po schodoch k bytu. Pod vplyvom emócií z posledných minút takmer minul to správne poschodie. Ako v mrákotách napokon našiel kľúče a odomkol si, v najväčšej tichosti sa vyzul a vyzliekol si bundu. Keď vošiel do obývačky, takmer dostal infarkt. V kresle pod oknom, osvetlená žiarou pouličnej lampy, sedela jeho mama.

„Mami, ty ešte nespíš? Povedal som ti, že -“

„Kde si bol?“ prerušila ho tichým, zlomeným hlasom. Jej tón Jakuba prekvapil a zneistil.

„Vonku predsa. Vravel som ti,“ pripomenul jej a ostal stáť ako obarený, keď si všimol odhrnutú záclonu na okne. Bola šanca, že ho mohla s Matejom vidieť?

„Môžem vedieť s kým?“

„Sám?“ odpovedal otázkou. Bol si vedomý, že na to mu mama neskočí, ale potreboval získať čas. Čo jej mal povedať? Že sám nevie, ako to medzi ním a Matejom vlastne je?

„Neklam. Videla som ťa,“ vzdychla a otočila hlavu k oknu. V tom momente Jakub vedel, že je zle. „Bozkával si sa s mužom. Kubko, ty si... Gay?“

Bolo očividné, že to slovo sa jej dralo na jazyk len veľmi ťažko. Na jej tvári videl šok a akési sklamanie. Zrejme doteraz absolútne nepočítala s možnosťou, že jej syn by mohol byť homosexuál.

Slabo prikývol. Mamina reakcia ho zamrzela, no odľahlo mu, že zatiaľ to nebrala nijako tragicky - nekričala, nedala mu facku, ani ho nevyhodila z domu. Od známych vedel, že rodičia to často berú ako nejakú chorobu, z ktorej sa ich deti musia liečiť. Pokiaľ mu bolo známe, jeho mama nepatrila ani medzi homofóbov. Dúfal, že sa s tým postupne zmieri a prijme ho taký, aký je. No i tak si svoj coming-out predstavoval úplne inak.

„Si z toho sklamaná?“ šepol a kľakol si ku nej. „Že som gay?“

„Neviem. Bol to pre mňa šok, vidieť ťa z toho okna. Prečo si mi doteraz nič nepovedal, ani nenaznačil?“ Z jej hlasu zaznela slabá výčitka.

„Neviem. Bál som sa. Alebo nebola tá správna príležitosť. A... Ešte donedávna som si tým nebol sám celkom istý,“ sklopil pohľad. „Prepáč.“

„To nič,“ prehrabla mu strapaté vlasy. „Skúsim sa s tým nejako vyrovnať. Len mi povedz, kto to je a kde ste sa zoznámili.“

„A nie je to jedno?“ zakvílil. „To, že si práve zistila, že som na mužov, ešte neznamená, že ti budem všetko vešať na nos. Ale ak na tom tak veľmi záleží, zoznámili sme sa v škole.“

Vlastne ani tak celkom neklamal. Niekedy je lepšie nepriznať celú pravdu. Niežeby sa za Mateja hanbil, len mal strach, že by to mohlo ublížiť Miškovi. A nechcel, aby jeho brat prišiel o možnosť robiť to, čo ho baví, len kvôli tomu, že on sa zapáčil jeho učiteľovi. Aj tak to skôr či neskôr vybuchne, nad tým si bude lámať hlavu, až keď ten čas príde.

„Pýtam sa preto, lebo mi prišiel od teba starší. Ale možno sa mi to len zdalo.“

„Más pravdu, je trošku starší,“ pripustil, opäť nepriznajúc celú pravdu. Mame by sa desaťročný rozdiel nemusel celkom pozdávať. „Ale teraz, ak môžem, rád by som si išiel ľahnúť, som už veľmi unavený. Dobrú noc,“ pobozkal ju na líce a odišiel do svojej izby.

Keď už ležal v posteli, spomínal na uplynulý večer. Musel uznať, že hoci Vianoce nemal rád, s Matejom si to vážne užil. Nehovoriac o puse na dobrú noc. Ešte stále cítil jeho pery na tých svojich a pri obyčajnej myšlienke na Matejove bozky v ňom narastalo vzrušenie. Musí ho čo najskôr vidieť zase, inak sa zblázni.

Keď zobral do ruky mobil, aby Matejovi napísal, zistil, že druhý muž bol rýchlejší.

Matej: Ďakujem za nádherný večer. Dúfam, že si to čoskoro zopakujeme. Dobrú noc. M

Na tvári sa mu rozlial široký úsmev. V duši pocítil šťastie a hrialo ho vedomie, že Matej bol tiež spokojný. Ešte chvíľu fascinovane hľadel na tie písmenká, kým sa odhodlal mu odpísať.

Ja: Budem rád. Tiež som si to užil. Krásne sny.

Vo chvíli, keď sa ponáral do ríše snov, mal pred očami učiteľovu tvár. Možno predsa len tie nadchádzajúce Vianoce nebudú najhoršie.