Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

18.

Po rozhovore s mamou a Miškom sa Jakub zavrel vo svojej izbe. Mal za sebou náročný týždeň v škole - a svojim spôsobom mu dal zabrať aj osobný život - a potreboval sa poriadne vyspať.

Keď konečne ležal v posteli, do ticha izby mu zavibroval mobilný telefón. Prečítal si správu, čo sa mu okamžite zobrazila na displeji a srdce mu urobilo obrovský kotrmelec.

Matej:  Sladké sny... M.

Hľadel na tie dve slová ako zhypnotizovaný a nedokázal tomu uveriť. On mu vážne napísal! Keď si vymieňali čísla, bol presvedčený o tom, že sa mu učiteľ sám od seba neozve a on sa vnucovať nechcel. Zavolal by mu len v prípade, že Miško bude chcieť ísť na flautu, a aj to by sa mu ozval najskôr v stredu večer.

Bolo mu jasné, že po tejto správe už tak ľahko nezaspí. Nedokázal len tak nečinne ležať a hľadieť do tmy a pokúšať sa o nemožné. Naťukal Matejovi odpoveď, zažal si nočnú lampu pri posteli a vstal. Podišiel k oknu a zahľadel sa von.

Miloval pohľad na nočné mesto. Všade prítomné ticho, pokoj a vysvietené okná mu obvykle dokázali vniesť pokoj do duše. No nie tentokrát. Hľadel na panorámu mesta dosť dlho, avšak vytúžený pokoj neprichádzal. Napokon sa s hlbokým povzdychom vrátil opäť do postele a dlho do noci sa pokúšal zaspať.

***

Sedel v kaviarni a v skrehnutých prstoch zvieral hrnček s horúcou čokoládou. Pomaly si z nej upíjal a nervózne hľadel na hodinky. Mešká. Určite si to rozmyslel.

Vo chvíli, ako chcel zaplatiť a odísť, do podniku vpadol zadýchaný muž v čiernom kabáte. V tmavých vlasoch sa mu leskli snehové vločky a líca mal červené od mrazu.

„Ahoj,“ sklonil sa k nemu a pobozkal ho na líce. „Prepáč, že meškám. Mal som veľa práce,“ cítil pri uchu horúci mužov dych a striasol sa očakávaním.

„Ahoj,“ hanblivo sa usmial a keď sa muž zložil do kresielka oproti nemu, neváhal ani minútu a presadol si k nemu, priamo na jeho kolená. „Chýbal si mi,“ zamumlal mu do ucha, zatiaľ čo sa mužove ruky zablúdili pod jeho košeľu. Ticho vzdychol a jeho pery vyhľadali druhé ústa. Chvíľu sa nežne o seba obtierali, kým im to pomalé tempo neprestalo stačiť.

„Zlato, si neskutočný, ani nevieš, ako veľmi ťa chcem,“ šepkal mu muž nadržane do ucha a on sa triasol vzrušením.

„Tak si ma vezmi.“

„Jakub, Jakub,“ ozvalo sa silné búchanie na dvere. „Vstávaj, mama ťa volá!“ nakukol Miško do bratovej izby.

Jakubovi chvíľu trvalo, kým sa zorientoval. „Sakra,“ frustrovane sa zaťahal za vlasy, keď pochopil, že všetko to bol iba sen. Žiadny vzťah, žiadne žhavé bozky, žiadne dotyky. Vtom mu padol zrak na mobil položený na nočnom stolíku. „Tá esemeska ale nebola sen, všakže?“ nádejne zamumlal a okamžite sa po telefóne natiahol. Ak by sa mu prisnila ešte aj tá, neprežil by to. Keď s úľavou zistil, že správa je naozaj reálna a Matejove prianie sladkých snov sa nikam nevytratilo, na tvári sa mu rozlial spokojný úsmev.

Ešte nič nie je stratené.