Nečakaný dar // adventný kalendár ✔️

12.

„Naozaj ma chce učiť?" rozžiaril sa Miško, keď mu večer, keď už ležal v posteli, Jakub referoval o výsledku večerného stretnutia. Očká mu od radosti svietili ako vianočný stromček a Jakub sa vďaka tomu cítil výnimočne hrdo.

„Veď som ti to hovoril už v piatok, ty trdlo," postrapatil mu vlasy. „A dnes sme sa definitívne dohodli. Začínaš zajtra poobede. Teda, pokiaľ máš záujem -"

„Jasné, že mám!" vypískol Miško šťastne a vrhol sa Jakubovi okolo krku. „Si najlepší brat na svete!"

„No jasné... Som ti dobrý, lebo iného nemáš," podpichol ho, ako to občas zvykol.

Miško sa zasmial, odtiahol sa a vyplazil mu jazyk. „Ďakujem," zamumlal a opäť si ľahol. Po chvíli sa však znovu posadil a zamračil sa. „Ale... Sám tam chodiť nemôžem," skonštatoval smutne. „A mama chodí do roboty, nebude môcť chodiť so mnou."

„Budem ťa voziť ja, nemusíš mať strach," uistil ho a pohladil ho po kučeravých vláskoch. „Viem, že ti na tom záleží, tak to pre teba urobím. Tak sa už netráp a spi. Nech zase ráno nezaspíme. Dobrú noc."

Miško sa potichu zachichotal a vďačne sa na brata usmial.

„A nebude to drahé?" vstúpila do detskej izby mama, aby dala mladšiemu synovi pusu na dobrú noc.

„Povedal, že za to nechce nič," mykol Jakub plecom a vstal od postele. „Vraj to nerobí pre peniaze. Ale ja sa s ním nejako dohodnem, neboj."

„Dobre. V každom prípade, je zvláštne, že sa takto rozhodol sám od seba a že si vybral práve Miška."

„To je, asi je Miško vážne talent. Ale aspoň ho potešil," povedal už na chodbe, mieriaci do svojej izby.

Keď za sebou zatvoril dvere, zišla mu na um neodbytná myšlienka a nasadila mu chrobáka do hlavy. Vybavil si Matejove správanie počas celého večera a srdce sa mu prudko rozbúšilo. Čo ak tá ponuka neprišla len tak, kvôli Miškovmu talentu, ale bolo za tým niečo iné? Hoci nepochyboval o Matejových slovách o nadaní jeho brata, v prospech jeho novonadobudnutej teórie svedčil aj fakt, že Matej to navrhol až po besiedke, kde sa prvý krát videli. Vtedy mu predsa o Miškovi hovoril. A nejako podozrivo sa o neho zaujímal. Čo ak to všetko robí len kvôli nemu a Miško je len zásterka?

Blbosť. Ty predsa nie si ničím výnimočný...

Snažil sa tú myšlienku vypudiť z hlavy, ale zažierala sa mu do mysle ako nebezpečná rakovina a bránila mu voľne sa nadýchnuť. Predstava, že by to Matej všetko robil len kvôli nemu, bola síce šialená, ale páčila sa mu. Mohol však mať uňho niekedy šancu? Matej navonok nepôsobil ako niekto, kto by bol na mužov, no ani on to o sebe nijako nevytruboval. Snažil sa pôsobiť normálnym dojmom a nepútať na seba zbytočnú pozornosť výstredným oblečením. Jediná jeho extravagancia, ktorú si nedokázal odpustiť, boli vlasy.

„Do čerta so všetkým!" zvalil sa doluznačky a na posteľ a dúfal, že keď zavrie oči, zobudí sa na druhý deň popoludní.