Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Rozkopeme ich."
Zhon okolo sťahovania je bežný, no v našej rodine to slovo naberá úplne nový význam. Zatiaľ čo mama pripravuje v novej kuchyni niečo ako raňajky a hromží, lebo krabice ešte nie sú vybalené a ona nemôže nájsť ani jeden tanier, Kristián sa natriasa pred zrkadlom, ktoré je ešte spoly zakryté bublinkovou fóliou, prehrabuje si vlasy, špulí pery a myká obočím ako nadržaná omega pred prvým rande. Anna-Marie zo svojej izby ráno vyliezla len na záchod a odvtedy ju živá duša nevidela, jediné, čo svedčí o jej prítomnosti v dome je hlasná rocková hudba, ktorá otriasa aj základmi. Uvažujem, ako dlho bude trvať, kým sa začnú sťažovať prví susedia.
Leo narozdiel od zvyšku domu nerobí nič čudné - len visí dolu zo stropu na chodbe a okolo neho prechádzam veľmi opatrne, aby som nenarušila jeho koncentráciu.
„O dva dni máš heat, nezabudni na to," upozorňujem ho, keď mierim do kuchyne.
Pootvorí jedno oko a uvoľní ruky, ktoré mal doteraz založené na hrudi.
„Vieš mi povedať presne kedy?"
Prikývnem, privriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Vôňa omegy, môjho brata mi opantá zmysly. Pripomína mi moju, no s podstatným rozdielom. Moja je agresívna a dravá, jeho pokojná ako voda. Ale kdesi v diaľke cítim rovnaký základ, ktorý označuje naše krvné spojenie. Zatnem zuby a sústredím sa viac.
„Štyridsaťpäť hodín," poviem keď otvorím oči a uvidím ako na mňa zvedavo hľadí. Potom sa usmeje a začne pomaly skĺzavať zo stropu. Najprv sa ho zachytí rukami, potom uvoľní nohy a o sekundu už chudými trinásť ročnými nohami stojí pevne na zemi.
„Diki, ségra" zažiari a zmizne do kuchyne. Nasledujem ho, preskakujúc krabice ktoré sa povaľujú všade naokolo. Cestou prechádzam okolo Kristiána, ktorý očividne ešte neprestal s úpravou svojho zovňajšku. Teraz si z vrecka vybral voňavku. Voňavku! Na devätnásť rokov sa ten chalan správa ako totálny magor. Avšak stále je to menšie zlo, než aby hádzal vecami v úplnom amoku a behal po lese bez šiat, ako pred pár rokmi. Ak jeho puberta zahŕňa len obrovské množstvo gélu na vlasy a stupídnych poznámok, potom ďakujem vlčiemu Bohu za také požehnanie. Keď okolo neho prechádzam, poklopem mu na rameno.
„Ideme jesť, Rómeo. Tak si pohni s tým skrášľovaním, nejakú betu stopro zaujmeš aj tak."
Brat len niečo zahučí, cez hlasnú hudbu no takmer nie je počuť. Napokon rozoznám niečo medzi „hmm" a „no určite." Možno to bolo naraz, čo viem...
Ale aj napriek všetkému je môj brat skutočne takmer stelesnením predstáv každej bety. Aj alfy. Aj omegy. Vysoká postava, úzke boky, ploché vypracované brucho, mliečne biela pokožka a tmavohnedé vlasy. Vlastne je šťastie, že sme čo sme, lebo možno inak by sa už vláčil s alfami alebo omegami bez ohľadu na svoje pohlavie. Ale kvôli tomu, že v novom meste nestojíme o škandál a Kristián má na osoby iného pohlavia svoj názor (v podstate nestrpí okolo seba žiadnu alfu ani omegu, iba mňa, mamu, Lea a Anna-Marie), obkopluje sa výhradne iba betami a iba medzi nimi si hľadá budúceho partnera. A hľadá si veľmi intenzívne, ak smiem podotknúť. Vlastne by som za to, že je panic, už ruku do ohňa nedala... Tá dnešná mládež...bože, už hovorím ako mama. Pokrútim hlavou nad svojimi myšlienkami a vojdem do kuchyne, kde už rozvoniavajú mamine lievance. Usmeje sa na mňa od variča a snaží sa prekričať hudbu.
