DISPARATIO (Trilógia Súrodenci Sinistroví, časť I.)✅

XXXIV - Kristián- „Žiaden väčší hriech."

media: Kristián Sinister

„Žiaden väčší hriech."

Úľ vyzeral omnoho lepšie, než pred niekoľkými týždňami. Celé Wolfmuso akoby ožilo - budovy boli opravené, prístroje opäť fungovali, celý systém sa vrátil do starých koľají. Vedci boli bezpečne umiestnení v hlavnej budove, ktorá ako jediná zostala neporušená, pretože jej veľká časť sa nachádzala pod zemou. Všetky laboratóriá, výskumné centrum, nezanedbateľné sklady zbraní a zásob boli tam. Preto nebolo až také ťažké obnoviť život v Alpách.

Gregory stál na streche rozhľadne a sledoval prilietavajúci vrtuľník. V ňom mali prísť nové zásoby a nové informácie. Pred rokom poslal do niekoľkých klanov svojich vyslancov a oni verne plnili svoju úlohu, aj napriek jeho dočasnému pádu. Veľmi dobre. Teraz sa vracali späť a on bol nadšený, lebo už poznal obsah správ, ktoré niesli. Vrtuľník sa zniesol na pristávaciu dráhu, motor stíchol a obe vrtule spomalili. Gregory im šiel napred, lebo vedel, že Andreass nebude vedieť, kde ich zaviesť. Nikdy nemal kanceláriu ani uvítaciu miestnosť. Nič také tu nebolo potreba, žiadni hostia nikdy neboli. Ale teraz to bolo iné.

„Maxence, Dhalia, Simon. Rád vás vidím opäť doma."

Domovom nazýval toto chladné miesto každý, kto tu žil. Títo ľudia nič iné nepoznali, boli vychovaní a žili len tu, už dlho. Málokto vedel, že Gregory toto miesto založil už za študentských čias. Pred dvadsiatimipiatimi rokmi to ale bola len malá horská chata, ktorú raz za pár mesiacov navštevoval jeden údržbár, aby sa uistil o jej stave. Málokto vedel, koľko sa toho skrývalo vo Wolfmuso.

Dvaja muži, a žena, všetci bety, opätovali jeho pozdrav a spoločne vstúpili dnu. Zaviedol ich do jeho osobného bytu, usadil v takmer nepoužívanej obývačke. Málokedy sa tu zdržoval, celé dni trávil v laboratóriách alebo výcvikovom centre.

Bety sa usadili, brunetka spôsobne preložila nohu cez nohu, ale Gregorymu neunikla strnulosť jej pohybov. Čo najskôr to chcela mať za sebou a on vedel prečo.

„Majú sa dobre, Dhalia. Postaral som sa o nich."

Žena sa viditeľne uvoľnila.

„Ďakujem, Greg."

Takto ho oslovovala len ona. Mala na to právo, poznali sa od detstva. Aj ona žila na Blåstene spolu s ním, vyrastali dokonca na jednom panstve. Bola mu oddaná, keď zradil on, zradila aj ona. Preto jej veril celou dušou.

„Začneme Margetcami," pokynul jej. „Čo naši vychytralí priatelia? Prijali našu ponuku?"

„Sú omnoho tvrdohlavejší, než som si myslela," začala pomaly. „Ten rok ani zďaleka nestačil na uzatvorenie zmluvy, všetko starostlivo zvažujú a trvá im celé veky, kým poskytnú uspokojujúcu odpoveď. Veľmi dobre však na nich vplývajú správy našich chránencov. Čo som počula, sú kladné."