Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Jullian Antools
„Zohnala si chlast?"
Sálou sa ozývalo okrem pomalej vážnej hudby aj cinkanie pohárov vína, príborov a tichá ľudská vrava. Hlavný program sa už skončil, preto sa všetci pozvaní presunuli buď na parket, alebo ku stolu s občerstvením. Väčšina álf pila vodku pri veľmi lákavo vyzerajúcom stole s alkoholom všetkého druhu, no ja ako omega som tam nemohol ani páchuť. Otec mi dnes pri obede jasne naznačil, že ma bude neustále držať pod dohľadom. Predpokladal som, že najmenej jeden z mužov, ktorí postávali pri stene rovnako ako ja, ma sledovali už od začiatku predstavenia. Otec ma takto trestal za môj výbuch pri raňajkách. Avšak podľa mojej mienky som mal na svoj hysterický záchvat právo. Akoby aj nie, keď mi otec len tak znenazdajky oznámil, že sa rozhodol nájsť mi moju budúcu alfu. Len tak.
Takmer som sa udusil kúskom tuniaka. Potom som sa opýtal, či žartuje. No jeho vážny výraz mi sám povedal, že môj otec bez štipky citu pre humor si asi srandu robiť nebude. Veľmi jasne a zrozumiteľne mi vysvetlil, čo odo mňa očakáva - že si nájdem alfu do mojich devätnástich narodenín. Bezpodmienečne.
Nepomohlo mi rozumné argumentovanie. Otec, mám len osemnásť! Ešte sa chcem viazať! Stať sa mates s niekým, koho si vyberiem len nasilu! Chcem niekoho koho budem skutočne milovať! To posledné som mu radšej ani nepovedal. Otec nenávidel akékoľvek prejavy citov a slabosti. Už aj tak som tým, že som sa narodil ako omega sklamal na plnej čiare. Nechcel som to ešte zhoršovať. Avšak svojmu výbuchu som zabrániť nevedel.
Pomaly si odchlipol z vody, ktorú mi doniesol čašník. Presne tak. Na večierku. Z vody. Hlúpe pravidlá pre omegy. Žiaden alkohol až kým nemáš svoju alfu? Kde to žijeme, v stredoveku? Mimovoľne som pokrútil hlavou. Nenávidel som ten svet. Tú noblesu, pravidlá a zásady,ktoré ma zväzovali. Iné omegy v mojom veku piatkové večery trávili diskotékami a flirtovaním, ja hodinami klavíru. Nie že by som to nemal rád, práve naopak, zbožňoval som ich, no občas som mal neskutočnú chuť ísť si niekde zapariť. Len tak. Nezáväzne.
„Tu si," ozval sa mi za chrbtom dievčenský hlas. Bola to Katalyna, moja sesternica, beta. V podstate sme sa nepoznali. Bola dcérou maminej sestry, videli sme sa tak dva krát do roka, no bola to jediná osoba, s ktorou sa dalo na takýchto akciách aspoň trochu porozprávať. Zavesila sa mi na rameno a takmer ma stiahla na zem.
„Netvár sa tak nešťastne. Mám niečo, čo ti rozhodne zlepší náladu."
O chrbát mi oprela čosi tvrdé a studené. Zalapal som po dychu.
„Zohnala si chlast?"
Významne sa na mňa zaškerila. „Ten najlepší, priateľko. Pravá ruská vodka Krokodil."
Zachichotal som sa. „Ty si fakt číslo."
Pokrčila útlymi ramenami. „Vyzeral si byť vážne túžiaci po...hm.."
„Uvoľnení? Zábave?" pomáhal som.
Pokrútila hlavou. „Nie, nie, ako to vy germáni hovoríte...om..od.. odreagovaní presne!"
Potom ma vzala za ruku a potiahla ma na terasu. Na to, aké opätky mala na nohách, sa pohybovala medzi ľuďmi rýchlo a isto. Takmer som nestíhal uhýbať pred jej rýchlo pohybujúcimi sa nohami. Kým sme sa dostali na terasu, bol som celý spotený. Kata ma strčila na zábradlie, obaja sme sa posadili.
„Keď nás načapú, sme v keli, chápeš to, však?" ozval som sa, keď z kabelky vytiahla malú sklenenú fľašu.
Kata si však z mojich slov nič nerobila. Skúsene odkrútila vrchnák fľaše a poriadny kus priehľadnej tekutiny si vliala do hrdla. Potom sa zasmiala a fľašu mi podala.
„Si príliš upätý, Antools. Trocha... odreagovania ti nezaškodí. Pi."
Hľadel som na priezračnú tekutinu v mojich rukách. Vedel som, že omegy sú v schopné opiť sa aj z jedného pohárika a ja som, za predpokladu že by Kata pila rovnako ako ja mal spráskať polovicu fľaše. Spomínal som si na svojho kamaráta Adama, ktorý sa na školskom večierku opil s dvoch pohárov whisky. Neskôr ten večer tancoval bez šiat len v ružových trenírkach na stole a spieval národnú hymnu. Neprestal, pokým ho nespacifikovali staršie alfy.
Kašľať na to, pomyslel som si. Môj hnev na otca zvíťazil, zodvihol som fľašu k ústam a o pár sekúnd na to som pocítil, ako mi horúca tekutina skĺzava dolu hrdlom.
„U-h," rozkašľal som sa, podávajúc Kate fľašu.
Rozosmiala sa.
„Takú silu si nečakal, čo? Rusi vedia, čo je dobré."
To veru bola. Mal som pocit, že budem môcť chrliť oheň. Držal som ústa otvorené a zhlboka dýchal, kým prvotný šok neprešiel.
„Páni, ty si veľa alkoholu asi nepobral," zachechtala sa Katalyna.
„Sklapni," zamračil som a a vytrhol som jej fľašu z ruky. Druhý hlt už bol lepší. Aj tretí. Po štvrtom som už nič necítil. Videl som len fľašu, ktorá putovala medzi mnou a Katou bez zastavenia. Obaja sme sa smiali a nevydarených vtipoch, pridržiavali sme jeden druhého, aby sme nespadli zo zábradlia na mokrý trávnik. Nemal som ani poňatia ako dlho tam už sedíme. Nemohlo byť viac ako po polnoci, lebo zábava za našimi chrbtami bola už v plnom prúde. Nemal som chuť sa tam vraciať. Okrem toho, že tanečná sála bola plná álf, ktorých základným pudom bolo ochraňovať nemohúcu omegu - ktorou som s týmto percentom alkoholu v krvi bol, sedieť na zábradlí a slopať vodku s ožratou Katalynou bola oveľa väčšia sranda.
„Ja-ja už nevládzem," rehlila sa moja sesternica, no keď som jej podal poloprázdnu fľašu, bez zaváhania, len trochu zostrasene si ju vzala a poriadne si odpila. Potom nasledoval o dlhokánske odgrgnutie, ktoré mi neviem prečo prišlo náramne smiešne.
„Si nechutná," zošpúlil som pery. „Ani neviem, prečo tu s tebou pijem."
„Pretože s nikým iným sa nedá," vyhlásila filozoficky, navaliac sa na mňa. „Každý by ťa už dávno nahlásil tvojmu otcovi, aby si u neho šplhol...ugh...musím ísť na hajzel," znova si odgrgla, tentoraz ešte poriadnejšie a zoskočila zo zábradlia. Tackajúc sa na vysokých podpätkoch zmizla za rohom a ja som sa chichotajúc oprel o zábradlie. Bolo mi úžasne. Ani nie tak z alkoholu, ako z toho pocitu vzbury voči otcovi. Konečne som sa mu vzoprel. Aj keď to bola len taká maličkosť ako ožratie sa na večierku. Tak strašne som teraz túžil vidieť jeho výraz, keby ma uvidel. Spokojne som si odpil z fľaše a privrel oči, keď mi do nosa vkĺzla známa a lákavá vôňa.
