Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Leo Sinister
„Som Sinister. Som všetko, len nie obyčajný."
„Potvrdilo sa mi moje podozrenie," povedal som Kristiánovi, keď mi hodil do náručia ďalšiu košeľu.
„Aké?" opýtal sa, stále sa hrabúc v šatách.
„O Hane.
Spozornel, okamžite sa otočil a dychtivo na mňa pozrel.
„Čo o Hane?"
„Je empat."
Nakrčil obočie. „Empat?"
„Je to skôr moderný názov," začal som nadšene, pretože konečne som mohol svoj výskum niekomu opísať. Kristián sa zase otočil a pustil sa do hľadania ďalšieho kúska oblečenia. „Niekedy sa nazývali Den-som-det-kan, je to z nórštiny. Znamená to „Ten, ktorý môže alebo vie. Ľudia s týmto darom sa zo začiatku rodili veľmi zriedkavo, bez žiadnych pravidiel alebo podmienok. Proste sa narodil jeden a na druhej strane sveta druhý... Vnímaš ma vôbec?"
„Uhm, jasné," zamrmlal, cez kopu šiat ho nebolo ani vidieť. „Šup piccollo, dopovieš mi to v kabínke."
Zamračil som sa nad tou poznámkou, ale pokorne som sa postavil a odcupital za ním. Vážne, toľko oblečenia? A na čo?
Podržal mi záves v kabínke, počkal kým vleziem dnu a potom mi strčil do ruky prvú košeľu.
„No rozprávaj."
„Takže," nadýchol som sa. „Kde sme to boli? Áno, zase som sa zabudol, bolo to..."
Spoza závesu sa ozval znudený pozvdych. „Skráť to, Leo."
„Áno, jasné. Empati dokážu samozrejme, cítiť ľudské emócie, no nielen to. Dokážu s nimi aj manipulovať. Nie vo veľkej miere, alebo tak, že by to až hraničilo so znásilnením, ale dosť na to, aby ovplyvnili ľudské zmýšľanie. Dokážu aj uľaviť od bolesti, prebrať ju na seba. Myslím..." pretiahol som si tričko cez hlavu, „že toto urobila Hana tebe."
Zobral som polopriesvitnú čiernu košieľku, skritizoval ju už len pohľadom, ale aj tak si ju začal obliekať.
„Prezrel som Anna-Mariine spomienky. Hana povedala niečo v tom zmysle, že ju tvoje utrpenie zobudilo. Niektorí empati dokážu zamerať bolesť, cítiť ju ako volanie. V niektorých knihách som dokonca našiel, že sa citlivosť na rôzne emócie u každého empata líši. Niekto môže napríklad nadmerne cítiť strach a takmer vôbec bolesť. No, čo povieš?"
Odtiahol som záves a založil ruky v bok. Kristián ma zbežne prelete pohľadom a uznanlivo zapískal. „Konečne vyzeráš k svetu."
