Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Už je čas.
Pohanstvo je v našom svete už dlho zakázané. To samozrejme neznamená, že ho ľudia nepraktizujú, no narozdiel od minulosti to musia robiť ticho a nenápadne. Kedysi každý, každá alfa, beta aj omega verila vo Vlčieho boha a v to, že nás ochráni, ak mu budeme pravidelne prinášať obete. Keď nad tým uvažujem, nebol to zlý systém - ak sa nám darilo, boh nám žehnal. Ak nie, boh sa na nás hneval. Takými ľuďmi je ľahko manipulovať, najmä ak sú nevzdelaní. Ale posunuli sme sa dopredu, my aj celá naša spoločnosť a viera v pohanského Vlčieho boha odrazu našim vládcom prestala vyhovovať. Trvalo dlho, kým dokázali starú vieru premeniť na čosi nové, čo vychádzalo z ľudského kresťanstva. Mnohí pohania sa nechceli vzdať svojej viery, hlavne tí na severe. Do dnešného dňa sa tam zachovali rodiny, ktoré pravidelne prinášajú obetu Vlčiemu bohu. Avšak dnešní moderní ľudia uverili klamstvám a lžiam, ktoré im do hlavy nahučali naši politici a králi v snahe zmanipulovať ich. Uverili, že byť pohanom vlastne znamená byť obyčajným barbarom bez kúska inteligencie, vraždiť nevinných pre vymysleného boha. Že to znamená byť obyčajným hlupákom, ktorý verí rozprávkam. Zabudli, že v pohanstve vždy išlo čosi viac, než len o krvnú obeť. Že tam ide o splynutie človeka s prírodou, tela ľudského s telom zvieracím, o nájdenie svojej divokej podstaty. Že pohanom sa človek nestáva, ale narodí sa ním. Presne ako ja a moji súrodenci.
Moja mama pochádza z Talianska, presnejšie z Benátok. Nikdy nebola príliš veriaca, no keď spoznala môjho otca, presedlala na pohanskú vieru. Otec bol zarytý fanatik. Nikdy sa obradov, ktoré sme opakovali niekoľkokrát do roka nezúčastňoval, mal veľa práce. Ale aj on mával svoje vďakyvzdania, ktoré sme my ako deti nikdy nemali právo vidieť. Často vravieval, že len preto sa mu tak darí - Vlčí Boh mu žehná. Pohanstvo je v našej rodine hlboko zakorenené, tak, že ho odtiaľ nevytrhne ani najsilnejší kresťanský Boh. Nechceli sme to, ale už to máme - a je neskoro sa toho vzdať, alebo proti tomu bojovať.
Od skorého rána je u nás doma každý ako na ihlách. Vieme, čo príde so západom slnka, no nemôžeme zabrániť nervozite, ktorá nami lomcuje. Hoc obrad opakujeme už po toľký krát, vždy mám pocit, akoby som to robila prvý krát. Cítim sa ako malé päť ročné dievčatko, ktoré po prvý krát vzalo do ruky dýku a bodlo. Leo má všetky potrebné veci pripravené, mama včera dokončovala poslednú košeľu a Kristán s Anmy pripravili miesto. Keď sa poobede vrátim domov, nájdem celú svoju famíliu sedieť pokope v kuchyni. Je to nezvyčajný pohľad - poväčšine sa stretávame len na obed a večeru, inak sa celé dni nevidíme. Všetci sedia okolo stola, až na Anmy, tá okupuje parapetu. Je ticho, počuť len bublanie Leovho kotlíka, v ktorom pripravuje svoje bylinky. V tomto sa podal na mamu. Aj ona miluje bylinkárstvo a veci s tým spojené, verí v liečivú moc rastliniek, nazbieraných v tú správnu dobu. Leo prebral jej vedomosti a s nadšením mladého objavovateľa sa pustil do experimentovania. Často som bola voči jeho pokusom skeptická, ale keď mi jeden z jedno odvarov potlačil rut v tej najvhodnejšej chvíli, začala som dôverovať jeho bylinkárskym schopnostiam.
