Sinister.
Meno, ktoré v pohanskom svete vzbudzuje hrôzu aj úctu. A štyria súrodenci, deti zradcu, ktorí toto meno nosia. Ušli z hornatého Talianska do chladného Nemecka, len aby zanechali starý život plný nebezpečenstva a bolesti a začali od...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Jullian AntoolsandKatalynaDover
„Vitajte v rodine Antoolsových."
Útulná kaviarnička v centre mesta, schovaná medzi dvoma obchodnými centrami poskytovala náhodnému okoloidúcemu pocit, že je dokonalým únikom pred realitou. Častokrát aj bola. Príjemní vlasatí čašníci v batikovaných tunikách boli vždy veselo naladení, ochotní pomôcť, aj vypočuť. Steny boli obložené poličkami, ktoré padali pod váhou kníh. Zákazníci sedeli na nízkych farebných gaučoch a sedačkách, vdychovali vôňu vonných tyčiniek a praženej kávy. Z reproduktorov schovaných v rohoch prúdila relaxačná hudba. Ako hovorím, dokonalý únik pred realitou. Keď ste však so sebou mali niekoho, kto sa chcel stať vaším budúcim mate, realita sa až priveľmi zhmotňovala.
Môj heat prebehol veľmi rýchlo a preto som sa už sa štvrtý deň mohol pokojne postaviť z postele, ísť sa osprchovať a nebáť sa, že ma zase pochytí nutkanie robiť si dobre na chodbe. Ako som sa neskôr dozvedel, otec vzal knieža na našu chatu v horách, padlo im to na úžitok. Spoznali sa a možno počas toho lovenia rýb aj otcovi prezradil, prečo ma tak strašne chce. Ja som to však stále netušil.
Mechanicky som si umýval zuby, počúval Sinino namosúrené mňaukanie, lebo nedostala jesť a uvažoval kde sa toto celé vlastne pokazilo. Nie, to bolo zbytočné, aj tak by som na to neprišiel. Tak kedy to aspoň trochu začalo dávať zmysel? Na to som už odpoveď mal. Najväčší zmysel to malo v Antalliinom náručí. Vtedy som tomu rozumel. Prečo som, aký som. Prečo som s ňou. A prečo je ona so mnou. Kráčajúc naboso dole na raňajky som filozofoval ako otcovi oznámim, že ja sa nehodlám nechať označiť nejakému pracháčovi, že ja už som si alfu vybral.
A vybral?
To bola pre mňa ďalšia dilema. Cítil som, že keď som s ňou, je to správne. Všetko do seba zapadalo. Keď ju uvidím svet dookola prestáva existovať, je len ona a tá jej bohovská vôňa. Ona a jej paže, čo ma zvierajú. Oči, čo ma prepaľujú pohľadom. A tie pery. Mimovoľne som sa zachvel.
Studená sprcha prišla, keď som otvoril dvere jedálne a uvidel kučeravú čiernovlasú hlavu sedieť po otcovej pravici, tam kde sedávala mama. Tá sedela o miesto ďalej a to moje, na ľavej strane, bolo prázdne. Keď som rozcapil dvere v domnení, že sme sami, všetky hlavy sa na mňa otočili. Odrazu som sa zahanbil nad tým, ako vyzerám. Strapaté vlasy, neučesané ešte z postele, pyžamo s mackom a bosé nohy. Ďaleko od reprezentatívneho výzoru, ktorý chcel otec. Určite si ma za to neskôr zavolá, tušil som to. A bolo mi to jedno. Vzdorovito som vystrčil bradu, prešiel ku stolu a sadol si.
„Dobré ráno," pozdravil ma knieža so širokým úsmevom a ja som nakrčil tvár. „Ako sa cítiš, Jullian?"
„Dobré ráno. Už dobre, ďakujem. Ako ste sa mali v našej chate?"
