DOHODA

26. kapitola

Cestou sme skočili do nejakého obchodu a kúpili sme si pár vecí a potravín. Miesto, na ktoré sme išli bolo očividne v lese. Išiel pomalšie, pretože vonku bolo husto nasnežené. Nebudem vám klamať, že ma veľmi svojím správaním prekvapil. No, ale som zvedavá ako to dopadne. Musím uznať, že veľmi sa mi tu páčilo.

,,Ták a sme tu."povie Damien,ցլի čím preruší moje myšlienky. Zastavil v lese, kde bola chata. Bola veľká a samozrejme čierna ako inak. Kto už len môže mať čiernu chatu? Oh jasnee Damien. Okolie bolo celé zasnežené. A nebol tu nikto iba my a chata. Vystúpili sme z auta a vzali tašky.

,,Je tu krásne."poviem do ticha.

,,Áno je."potvrdí mi.

S taškami v ruke otvoril dvere chaty a vstúpili sme dnu. Bola tu riadna zima.

,,Daj toto odnesiem do kuchyne. Ty sa zatiaľ choď prezliecť do teplejšieho pokiaľ to tu zohrejem. Spálňa je hore okrem nej je tam aj kúpeľná."povie mi a zoberie odo mňa tašky s potravinami. Ja prikývnem.

Ja som sa vydala po drevených schodoch na 1. poschodie. Neboli tu žiadne dvere. Proste celé horné poschodie je spálňa a plus kúpeľna. Taak počkať! Až teraz mi to doplo.
Tu je len jedna posteľ? Niee. Určite aj dole bude izba. Hahaha jasné, že tu nebude jedna izba. Alebo? Ach dobre nebudem nad tým premýšlať. Rýchlo som sa prezliekla. Šaty a kabát som vymenila za čierne, voľné nohavice a čiernu mikinu, pod ktorou som si dala ešte tričko. Na nohy som si dala hrubé ponožky a biele čižmy, vlasy som si dala do uhladeného drdolu. Cítila som sa pohodlne a hlavne teplo. Veci som nechala v spálni na malej taburetke a vydala sa dole.

Damien sa tiež prezliekol. Košeľu s nohavicami vymenil za čierny rolák a čierne rifle. Akurát prikladal drevo do krbu a robil oheň.

,,Ehm, ja idem pripraviť niečo na jedenie."poviem. On sa ani neotočí no prikývne.

Kuchyňa bola prakticky spojená s obývačkou. Bola to taká menšia no úplne stačila. Až z kuchyne ste mohli vidieť von. Bol to naozai pekný výhľad. Z tašiek som vyložila potraviny a tie, ktoré nepotrebujen dám do chladničky. Rozhodla som sa pre ryby so šalátom. Damien už bol hotový a v krbe pekne horelo.

,,Pomôžem Ti s niečim?"spýta sa ma a oprie sa o pult.

,,A-a ty vieš aj variť mi chceš povedať?"pozriem naňho zatiaľ čo umývam zeleninu.

,,Tak toto som si nezaslúžil. Či JA viem variť pff."zahraje sa na urazeného. Nebudem klamať, že mi nemyklo kútikmi.

,,Tak ja pripravím ryby a ty sprav šalát."poviem mu a podám mu misku so zeleninou. On ju ochotne chytí a vyberie si dosku na krájanie a nôž.

Ja sa mu otočím chrbtom a idem robiť ryby. Najprv som si ich dala na plech a začala na ne dávať koreniny. Už som ich skoro mala, no chýbala mi ešte soľ. Tak som sa otočila, že si ju vezmem. No v tom sa otočil aj Damien. Narazila som do jeho hrude.

,,Au."poviem a pošúcham si čelo.

,,Prepáč."pozrie sa na mňa ospravedlňujúco.

,,V pohode."poviem a vezmem si soľ.

Asi tak o 15 minút to bolo hotové. Na taniere som nám dala ryby so šalátom a dala to na menší, drevený stôl pre štyroch. Damien nám nalial víno a sadli sme si. Na vydličku som si dala šalát s rybou a dala do úst.

,,Hmm no musím uznať, že šalát urobiť vieš."s úškrnom poznamenám. Damien sa na mňa pozrel vyrázom ala "naozaj Lea?"nemohla som to vydržať a rozosmiala sa, aj jemu cuklo kútikmi. Potom som si všimla ako sa na mňa pozerá. Hneď som sa prestala smiať.