DOHODA

18. kapitola

Bola mi strašná zima a bola tu úplna tma. Popravde keby ma aj nejaká zver zjedla tak čo, aspoň si nebudem musieť vziať toho idiota. Keď tak rozmýšlam aj ja som idiot že, som šla sama do lesa a ani som to nikomu nepovedala. Keby ma to bolo napadlo skôr tak si zapnem gpsko , ale nieee ja musím byť tiež idiot. Možno je to chytľavé a chytila som to od neho. Ešte som trošku pochodila, ale zvrtla som si  členok a neviem chodíť tak som sa nejako vrátila naspäť ku kmeňu. Som veľmi unavená a už sa mi zatvárajú  oči. Snažim sa zostať hore. No už som nevládala , ľahla som si na zem a zaspala.

DAMIEN

Som u Camilli a dávam si na seba košeľu. Je už večer a chystám sa ísť domov. Zatiaľ čo ja sa obliekam tak, Camilla leží v posteli a pozerá sa na mňa.

,,Veď ostaň spať tu."prosí ma.

,,Nie. Vieš dobre že, ja nespím so ženou. Mám rád svoj priestor. A zajtra skoro ráno mám ešte stretnutia vo firme. A ešte tie zásnuby."rozprávam a už som aj oblečený. Pri spomenutí zásnub len prekrútila očami.

,,Neprekrúcaj očami. Vieš dobre že, to čo je medzi nami je čisto len sex. Ja nemám rád záväzky voči žiadnej žene. Tak sa vidíme."zoberiem kľúče a idem von.

Nasadnem do auta idem domov. Dnes som toho mal veľa. Ten čip stále nie a nie nájsť. No teraz mám ešte na hlave Rusov. Určite budú chcieť nejako zaútočiť. A navyše nám zmizlo skoro 200kg cocainu. Ešte neviem kto to bol ale, čoskoro na to prídem.

Ani neviem prečo no spomenul som si na tú chvíľku so zelenoočkou na strelnici. Áno volám ju zelenoočko pretože, má krásne zelené oči. Dobre musím uznať že, je veľmi krásna a priťahuje ma. A ešte veľmi tvrdohlavá. Snaží sa tváriť ako najsilnešia osoba. No keď sa lepšie zapozeráte do tých smaragdov tak viete že, to tak nie je. A musím uznať že, takú ženu ako ju som ešte nestretol. No ide mi aj na nervy. Ale to ako som ju na tej strelnici dostal do rozpakoch bolo smiešne. Tvárila sa že, to s ňou nerobí nič no jej telo hovorilo niečo iné. A vonia tak nádherne ako vanilka a kvety. Nie ako nejaký blbý parfém. To sa mi na nej  páčilo.

Dobre tak už dosť o nej. Ešte sa tu roztopím ako nejaká lacná zmrzlina.  Práve som došiel domov auto dal zaparkovať chlapom. Doma už budú spať keďže je dosť neskoro. Chcel som ísť rovno do izby no zastavila ma Albína. Tak asi nespia.

,,Oh Damien  nevidel si Leu? Bola s tebou?"vyhŕkla na mňa ako zmyslov bavená.

,,Hou hou pomalšie. Nie nevidel som ju dnes vôbec. Prečo?"

,,Od kedy sme prišli nezdvíha a ani neodpisuje. Je nedostupná. A ani chlapy nič nevedia. Mysleli sme si že, je s tebou."povie Matteo.

,,Možno sa išla len prejsť. A ozaj kde sú otec s mamou?"spýtam sa.

,,Išli dnes do Svajčiarska na nejaký ples zajtra sa vracajú."Albína povie.

,,Aha. Tak dobre a Mária alebo Natália nevedia nič?"opýtam sa.

,,Nie nikto nevie nič."Matteo povie.

,,Naposledy bola so mnou. Boli sme v centre vrátili sme sa ale, ja som ešte niečo mala. A od vtedy som ju už nevidela. A ani služobníctvo ju vraj nevidelo od rána."rozpráva mi všetko Albína.

,,Aha. Tak je tu len jedna možnosť ako zistiť kde by mohla byť."skonštatujem. Obaja sa pozrú na mňa.

,,Kamerový záznam."poviem a už idem vonku kde sú chlapy. Pri vstupnej bráne máme takú menšiu búďku kde sú počítače s kameramy a sú tam chlapy ktorí, strážia dom.

,,Prajete si niečo pane?"spýta sa jeden z chlapov Thomas.

,,Kamerové záznamy."poviem. Albíns aj Matteo išli so mnou. No ja hlavne teraz potrebujem Albínu aby povedala čas kedy prišli.

,,Kedy ste prišli?"

,,Tak okolo štvrtej po obede."povie. Nastaví mi čas a sledujem čo sa ukazuje na obrazovkách. Najprv nič a potom som ju videl ako vošla. Išla najprv hore no potom sa vrátila a vyšla vonku a šla smerom do lesa. Okay takže je v lese.

,,Les. Je v lese. Ideme ju hľadať. Thomas zavolaj mi aspoň desiatich chlapov. Pošli ich na zadnú záhradu."nariadim Thomasovi.

,,Pre Boha čo ak sa jej niečo stalo?"strachuje sa Albína.

,,Stalo nestalo. Neviem. Ty ostaň domov a buď na telefóne keby sa náhodou vrátila. A ty Matteo zoberieš chlapov a rozdelíš ich na dve skupiny. S jednou skupinou choď ty a s druhou pošli Joshuu."rozprávam bratovi čo má robiť.

,,Dobre a čo ty?"spýta sa.

,,O mňa sa neboj. Vieš dobre že, tento les poznám lepšie ako ktokoľvek iný. Ja už idem napred."

,,Ale Damien..."chcel namietať ale vedel že, mám pravdu. Išiel som hore ešte po jednu pištoľ a nôž a išiel som.

Ach to zelenoočko. Sama išla do lesa. Akého človeka napadne ísť sámého do lesa kde to vôbec nepozná? Prečo sa pýtam? Veď zelenoočko. Okay v tomto lese sú aj zvery a to dosť desivé ale, to až úplne hlboko. Len dúfajme že, nešla úplne hlboko lebo už môže byť po nej. Na kamere je vidno že šla týmto smerom no kľudne mohla niekde zabočiť. Ale tu mala peknú cestičku.

Už takú polhodinu kráčam a nič. Zrazu sa niečo jemne zablískalo na zemi. Upútalo to moju pozornosť. Zdvihol som to. Bol to náramok. Musí byť jej. Takže tu bola. Začal som kričať jej meno.

,,Leá!...Leá!..."nič žiadna odozva. Išiel som ďalej. Ocitol som sa pri dvoch akoby odbočkách a teraz ktorou šla? Dal som na inštinkt a šiel do prava.

Po takej ďalšej pol hodine som videl niekoho ležať na zemi. Pozrel som sa na človeka ktorí, tam ležal. Bola to ona.

,,Lea! Zobuď sa. Počuješ ma?"začnem ňou trošku triasť. Pomaly sa začala preberať.

,,Damien. Tu si. Prosím zober ma odtiaľ."hovorí akoby v polo spánku.

,,Už je dobre som tu."pobozkám ju do vlasov. Ani neviem prečo ale zdalo sa mi to v tej chvíli správne. Zobral som ju na ruky a išiel naspäť domov.

Novaaa kapitolaa💓💓💓. Som rada že, sa vám páči a ďakujem za vaše krásne komenty a za hviezdičky. Už je tu skoro 5000 prečítaní😍. ĎAKUJEM.