DOHODA

1. kapitola

Paris, Francúzsko 1997 september.

Sedím v sklade a pripravujem mužov.  Sám veľký boss taliánskej mafie Rudolfo Castano navrhol shôdzku. Od toho skurvy syna, nič nie je dobré čakať, aj keď oznámil že ide navrhnúť mier. Lenže ako ho poznám bude niečo chcieť alebo bude mať isté podmienky. Tak tu teraz čakám a rozmýšlam. Pri spomienke na svoju 4 mesačnú dcéru sa usmejem. Pred nedávnom manželka Claudia porodila naše prvé dieťa Leu Rosie Bessétte. Zrazu ma vyrušil jeden z mojích chlapov.

,,Pane už sú tu." Oznámi. Ja len prikývnem a ukážem rukou nech vojdú.

Hneď na to vojde do skladu len Rudolfo. Ja sa postavím a nakážem mužom aby vyšli. Toto bude len medzi nami.

,,Rudolfo Castano." povedal som a prikývol na stoličku oproti mne.

,,León Bessétte."povedal a hneď na to sme si sadli.

,,Tak čo ta to tu privádza?"opýtam sa a nalejem nám whiskey.

,,Vieš mám pre teba istý návrh. Keď s ním budeš súhlasiť podpíšeme dohodu o našom miery."povedal a medzitým si preložil nohu cez koleno tak že kotník mal na kolene.

,,No tak som samé ucho."

,,Ako som sa dopočul pred 4 mesiacmi sa ti narodila krásna maličká."začal no ako hneď spomenul malú Leu už sa mi to nepáčilo.

,,Kam tým mieriš?"

,,No keď tvoja dcéra dovŕši vek 21 rokov vydá sa za môjho syna a tým pádom sa naše spory skončia už navždy."povedal a napil sa z hnedastej tekutiny.

,,Zbláznil si sa aby som svojej dcére urobil niečo takéto?"to už som bol naštvaný. On je blázon.

,,Ako chceš ale tak buď si tvoja dcéra vezme môjho syna, alebo bude vojna!"

,,Ty si idot!"

,,Ako chceš Bessétte."postavil sa a už odchádzal, no lepšie to asi tak bude. Ako sa navzájom pozabíjať.

,,Počkaj!"zakričal som. Videl som ako sa usmial. To je pes! Ako ja toto nechcem urobiť ale robím to pre dobro nás všetkých.

,,Tak dobre. Súhlasím. Ale od podpisu dohody taliánska mafia sa nedotkne  francúzskej a francúzska mafia sa nedotkne taliánskej."povedal som.

,,Súhlasím veď o to aj ide."povedal a vybral z tašky papiere a nôž.

Podal mi papier nech si ho prečítam čo som aj urobil. Prikývol som. Zobral nôž a na naších pravých dlaňiach zatiahol čím sa nám pustila krv, ktorou sme podpísali dohodu o našom miery. A potrasli si rukami.

Odišiel. Týmto už žiadne spory s Taliánskom. Ako to poviem Claudii a moja úboha dcérka. Ale viem že, som urobil správne.

Je dvanásť hodín večer a ja práve vojdem do mojej vily. Viem, že Claudia spať nebude keďže vedela s kým mám schôdzku. Vošiel som do obývačky a hneď na to sa na mňa otočila. Jej dlhé, hnedé vlasy mala vo vrkoči a jej tmavo hnedé oči boli lačné po spánku, no aj tak som v nich videl úľavu. Mala na sebe pýžamo a župan. Aj bez make upu bola veľmi pekná. Plné pery, dlhé mihalnice, maličký nos. Mala úzky pás dlhé nohy. Bola dokonalá.

Hneď sa ku mne rozbehla a silno ma objala. Ah milujem jej vôňu a náruč. Odtiahla sa a spytavo sa na mňa pozrela. Ach Claudia ako zareáguješ?

,,Tak čo chcel ten naničhodník hm?"opýtala sa.

,,Ja... musím ti niečo povedať. Poďme si sadnúť."

,,León čo sa stalo?"

Všetko som jej povedal. Bola ticho videl som že premýšľa.

,,Ja nemám slov. Chápem čo si tým chcel urobiť ale León naša dcéra ach."nedopovedala a objala ma silno.

,,Ja viem Claudia ja viem. Ale je to pre jej dobro."poviem a pozriem sa na ňu.

,,Tak poďme si ľahnúť bol to tažký deň pre nás oboch. Ale nejako to zvládneme."postavili sme sa išli sme do našej spálni cestou sme sa zastavili ešte u Lei Rosie. Krásne spinkala v postieľke bola taká sladká. Pobozkali sme ju a išli sme si ľahnúť.

Paris, Francúzsko 2018 16. Júna. Prítomnosť

Lea Rosie Bessétte

Dnes mám 21 rokov. Ako ten čas ubehol. Práve som vyšla zo sprchy svoje dlhé, husté, hnedé vlasy, ktoré mám až nad zadkom po mame, som mala v turbane a na sebe som mala len čierne, čipkované, spodné prádlo. Zatiaľ som si na seba dala len látkove šortky a tielko. Ja narodeniny oslavovať nemusím lenže ako poznám svoju kamarátku Sophie mi určite nejakú oslavu usporiada. No nič vlasy si z turbana dám preč a nechám voľne vysušiť, idem radšej na raňajky. Keď som zišla dole do jedálne za stolom sedel otec, mama a môj o 2 roky mladší bratček Noel.

,,Dobre ráno."pozdravím sa a posadím sa oproti bratovi.

,,Tu je naša oslávenkyňa."povedal Noel.

,,Dcérka všetko najlepšie ti prajeme k dnešným narodeninám."povedia rodičia.

,,S mamou sme ti niečo kúpili zlatko."pre zmenu povedal len otec a usmial sa.

,,Ja mám pre teba prekvapenie kuriatko."Noel ma takto volá od kedy si pamätám.

,,Ohh Noel má prekvapenie to bude."poviem a zasmejem sa.

,,Lea dnes do firmy ísť nemusíš. Uži si svoj deň. Ja už pôjdem rodinka moja pretože mám 2 schôdzky. Noel o 2 buď v sklade."povie otec a odíde.

,,Tak ako chceš osláviť tohto ročne narodeniny dcérka?"opýta sa ma mama.

,,Vieš dobre mama, že ja to ani sláviť nechcem, kedže som len o rok staršia, ale poznáme Sophie."poviem a pousmiala sa nad svojou šialenou kamarátkou. Dnes som si chcela ísť aspoň zaboxovať alebo na strelnicu.

,,Dobre deti ja idem na kávu s Melanie. Včera prišla z New Yorku. Zlatko darček ti dáme keď sa obidvaja s otcom vrátime. Zatiaľ sa držte."dá nam ešte pusu na hlavu a odíde. Mama nás berie ako malé deti aj keď sme už dospelí. No aj tak ju veľmi ľúbim

,,Tak sestrička vidíme sa poobede maj sa."rozlúči sa a už ho niet. Ja som práve dojedla svoje raňajky. A rozhodla som sa že si pôjdem zaboxovať a potom zavolám Sophie.

Dôležitý oznam!!!!!! Prítomnosť píšem ako rok 2018 pretože potom tu bude istý časový akoby presun. Takže až potom sa dostaneme k roku 2020. Keď že nepredpovedám budúcnosť tak nemôžem písáť v budúcnosti dúfam že ma chápete 😐😉❤.

1. Kapitola na svete nech sa lúbi❤😉. Začiatok taký zahrievací. Hore máte ako vyzerá Lea 🙂🙂🙂. Tak astala vista v ďalšej kapitole🤪😘.